Aktuality - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah
Reflexie zdiaľky, reflexie z domova
Plány, túžby, nádeje boli začiatkom roka 2020 veľké: chceli sme do kytice literatúry nazbierať jednotlivé kvety jeden po druhom – v podobe našich každomesačných klubových stretnutí. Všetko je inak, tak veľa zmenila i zničila víchrica koronavírusu a nebezpečného ochorenia COVID 19. Stretli sme sa len dvakrát, v januári a februári, a od marca sme doma... Všetci v tichu, vnorení do seba a túžby po osobných stretnutiach v KNS, i s čitateľmi na plánovaných čítačkách, besedách, festivaloch.
Zostávame doma. Píšeme. Čítame. Píšeme svoje, čítame iných, a prajeme si diskutovať. Nemôžeme sa stretnúť. Nepoddávame sa. Nemlčíme, hoci sme v tichu domovov, našou rečou je písmo.
Prinášame preto reflexie o knihách členov KNS tak, ako zvyknú odznieť na stretnutiach. A budeme radi, ak sa rozprúdi aj diskusia takto – nadiaľku, na webovej klubovej stránke.
Sme v tom každý sám, a predsa vzájomne. Posielajte nám teda vaše – reflexie, ale aj fragmenty z vašej novej tvorby.
Opatrujte sa a pomáhajme si – aby sme sa stretli spoločne, keď príde čas na objatie.
Ľ. S.
Viac v rubrike  Z HODÍN VEČNOSTI
Členov KNS ocenila KBS cenou patróna umelcov Fra Angelico
Už 19 rokov umelcov vyzdvihuje aj Rada Konferencie biskupov Slovenska (KBS) pre vedu, vzdelanie a kultúru udelením Ceny Fra Angelico. Medialy a diplomy udeľuje za prínos v oblasti slovesného, výtvarného a hudobného umenia, oceňuje tých, ktorí sa vo svojej tvorbe i práci mimoriadne pričinili o rozvoj kresťanskej kultúry na Slovensku. Medzi laureátmi Ceny Fra Angelico, ktorí si dňa 8. júna 2021  na nádvorí Primaciálného paláca v Bratislave prevzali ocenenie v oblasti slovesného umenia, boli aj členovia Klubu nezávislých spisovateľov: básnik, prekladateľ, literárny vedec a editor prof. Ján Zambor a literárny vedec prof. Tibor Žilka.
Mystický i metafyzický oblúk nad poéziou júnového klubového stretnutia
Takmer rok prešiel od stretnutia členov Klubu nezávislých spisovateľov od živej prezetácie v letnej čitárni Červený rak, aby sme sa v prolongovanej kovidovo-pandemickej ére stretli v osobne sprítomnenej atmosfére klubových stretnutí nad novými knihami. I v júni 2021 to bolo vo verejnom kultúrnom stánku, tentoraz v bratislavskom podhradí v Pálffyho paláci na Zámockej ulici.
Prezentáciu dvoch kníh (Ján Zambor, Erik Ondrejička) v "tradičnom klubovom formáte uvedenia" obohatil  prednes hudby...
Jubilant s dvoma láskami
Karol Wlachovský sa dožíva 80. narodenín. Narodil sa v Košiciach 20. mája 1941. Po maturite síce jeden školský rok (1958-1959) študoval ekonomický odbor na Slovenskej vysokej škole technickej, ale čoskoro sa stal poslucháčom  Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Odvtedy sa systematicky venuje literatúre. A to nielen ako labužník literatúry, ale aj ako jej organizátor či už vo vydavateľstve alebo v kultúrnom inštitúte.
Bol redaktorom Slovenských pohľadov (1963-1968), potom vykonával nesmierne užitočnú prácu v rozličných funkciách vo vydavateľstve Tatran, až napokon zakotvil v Československom kultúrnom...
Anton Baláž: Večný pokoj, Vilko
Slovenský literárny vedec, prekladateľ a básnik Viliam Turčány zomrel 10. mája 2021 vo veku 93 rokov.  
Správa o Vilkovom odchode na večnosť ma zastihla v Bratislava, v Literárnom informačnom centre,  na mojom dlhoročnom odbornom pracovisku. Práve v „licke“ som sa v roku 2003 stal redaktorom dvojzväzkového výberu z literárnovedného a prekladateľského diela Viliama Turčányho. Vyšlo v reprezentačnej knižnej podobe pod názvom Cestami poézie I. Za obraznosťou básnictva, Cestami poézie II. Pri domácich prameňoch. Na vydanie rozsiahleho výberu nám poskytol štedrú dotáciu Rudolf Chmel ako minister kultúry SR.  
Ján Zambor: Tvorca impozantného diela
Za Viliamom Turčánym
Uprostred jari obnovujúcej zdroje básnikov sa lúčime s významnou osobnosťou slovenskej básnickej kultúry Viliamom Turčánym, ktorý od nás v požehnanom veku 93 rokov v tichosti 10. mája odišiel.
Spájal v sebe praktika a teoretika, pôvodného básnika, prekladateľa poézie a literárneho vedca. Každá z týchto zložiek jeho tvorby je významná a stačila by na jeden produktívny život. Jeho život bol naplnený neúnavnou prácou na diele. Je impozantné. A dodajme, že súčasníkmi ťažko obsiahnuteľné. Začínal ako trnavský gymnazista básňami a prekladmi poézie klasického strihu. Spolu s Vojtechom Mihálikom a Miroslavom Válkom...
Poetka a prekladateľka, jubilantka  Tamara Archlebová  
Naša jubilantka, poetka, novinárka, výtvarná kritička a prekladateľka sa nám pred dvoma rokmi pripomenula novým súborom básní, ktoré publikovala v pred dvoma rokmi v časopise Romboid (2/ 2019). Napísal som o nich vtedy, že hoci vznikli ešte v rokoch 2014 a 2015 pôsobia i s odstupom času veľmi aktuálne a apelatívne: takou je báseň Na pamiatku dopichaného (7. 11. 2005) Daniela Tupého a Biela labuť, ktorú autorka venovala na pamiatku...
Romboid 2020: rôzni autori, čítavé texty
Igor Hochel bol redaktorom Romboidu od roku 1987, v čase, keď sa recenzie nových kníh i väčšie literárnokritické texty nemuseli čítať s pomocou slovníka literárnovedných termínov a čítavosť beletristických prác ešte nebola oslabená vpádom postmoderny do slovenskej literatúry. Takúto, postupne zabúdanú literárnu „cnosť“, sa Igor Hochel pokúsil oživiť, keď sa pred troma rokmi do Romboidu vrátil, aby opäť redigoval tento literárny časopis, ktorý v roku 2020 vstúpil už do svojho 55. ročníka. Popri návratu posilnenej čítavosti textov, v ktorých nie oslabená hodnota ich estetickej výpovede, malým bonusom (pre moju generáciu dôležitým) je...
Vyšla prepotrebná kniha
Napísal ju Ivan Kamenec, má názov Po stopách tragédie (Premedia 2020), je to už druhé, doplnené vydanie, ale je rovnako aktuálna ako prvé vydanie z roku 1991. Nebezpečné fašizoidné klony, ktoré na Slovensku v ostatných rokoch vyrástli a ich reprezentanti sa stali sa súčasťou nášho demokratického parlamentného systému, môžu raz opäť prerásť do podobnej tragédie, akú Ivan Kamenec podrobné zmapoval na osudoch slovenskej židovskej komunity v období Slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945.
Keď som Ivanovi Kamencovi napísal, že by som rád vlastnil aj nové vydanie knihy...
Multikultúrne Stredoeurópske pohľady
Pred dvoma rokmi obohatil našu literárnu scénu nové periodikum Stredoeurópske pohľady , časopis pre jazyk, literatúru, kultúru a média. Publikujú v ňom slovenskí, českí, maďarskí a poľskí literárni vedci, ktorí predstavujú osobností a aktuálne témy svojich národných literatúr a zároveň prinášajú zaujímavé pohľady na zložitý systém vzájomných vzťahov a ich presah do multikultúrnych aspektov prítomných v prezentovaných umeleckých dielach. Každé číslo časopisu je zároveň tematicky zamerané na niektorú špecifickú literárnu či multikultúrnu tému.
Stredoeurópske pohľady č. 2/2020 sú venované mystickej spisbe...
Každým prekladom sa dielo narodí nanovo
Prednedávnom bol na českom portáli literarni.cz  uverejnený rozhovor s členkou KNS Evou Maliti Fraňovou k vydaniu jej románu Kustódi//Arianina kniha v českom preklade.
 Eva Maliti Fraňová (1953), vyštudovala etnológiu a všeobecné dejiny na Moskovskej štátnej univerzite. Je prozaička a dramatička, literárna historička a prekladateľka. Autorka vedeckých monografií Symbolizmus ako princíp videnia (1996, 2014; Symbolismus als Ansichtsprizip, 2014), Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská (2007), Andrej Belyj/celistvosť v mnohosti (2018). Po niekoľkých knihách umeleckých próz vydala román Kustódi//Arianina kniha (2017)...
Naša jubilantka Rút Lichnerová
Prozaický svet Rút Lichnerovej sa formoval v oravskom prostredí Dolného Kubína, kde vyrastala a v Banskej Štiavnici, kam prišla v roku 1975, rok po skončení štúdia slovenčiny a estetiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Príbehovú podobu dala tomuto svetu predovšetkým v knihách Rieka, príbeh bielej, tyrkysovej a ružovej a Šahíziho tabía. Kým Rieka je nesená vizuálnosťou, expresivitou a zmyslovosťou, napája sa z prírodných mýtov (s odkazom na Švantnera i Margitu Figuli), Šahíziho tabía sa sústreďuje na galériu zväčša tajomných, bizarných postáv, prečnievajúcich v prostredí v ktorom žijú.
Päť rokov bez Antona Srholca
Dvanásteho januára 2016 pochovali saleziánskeho kňaza Antona Srholca. Tisíce ľudí, ktorí sa s ním rozlúčili najskôr v Blumentálskom kostole v Bratislave a potom v jeho rodnej Skalici, sa lúčili nielen s dlhoročným jáchymovským väzňom, predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska, ale možno predovšetkým ako so zakladateľom občianskeho združenia Resoty, prvého zariadenia pre bezdomovcov na Slovensku, ktoré viedol viac ako dvadsať rokov – a stal sa tak symbolom ochrancu...
Ján Zambor: Spisovateľ absolútneho mravného postoja
Približne dve hodiny po tom, ako som Julovi Vanovičovi v prvý deň vianočný 25. decembra 2020 poslal pozdrav, prišla správa Evy Tkáčikovej, jeho spolupracovníčky z Tvorby, že nás pred hodinou opustil. Niekoľko dní predtým som mu volal. Jeho hlas bol chvíľami nezreteľný, strácal sa v húští. Nepokladal som to za dobrý signál. Hovoril, že slabne, má problémy s dýchaním, z bytu nevychádza, potvrdil, že keď sa pandémia trochu utíši, predsa len pôjde na reoperáciu srdcovej chlopne, hoci lekári to pokladajú za riskantné, iná alternatíva sa totiž nečrtá. Vtedy i predtým spomínal, že by mal o čom písať, iba sa mu nedostáva síl...
Vanovičova TVORBA
Po vyjdení jej prvého tohtoročného čísla som tu, na stránke nášho klubu napísal, že obnovená TVORBA vchádza do jubilejného XXX. ročníka a „ v tradícii duchovne a mysliteľsky orientovaného časopisu, ktorý jej dal do vienka jej zakladateľ, básnik Emil Boleslav Lukáč, pokračoval po páde komunizmu literárny vedec Július Vanovič“.
Vanoviča som dlho vnímal ako redaktora literárnych časopisov Slovenské pohľady a Mladá tvorba. Jeho rozhovory s osobnosťami slovenského literárneho i širšieho kultúrneho života boli výraznou súčasťou obnoveného kritického diskurzu  v krátkom období...
Zomrel Július Vanovič
25. decembra 2020 nás vo veku 85 rokov navždy opustil Július Vanovič. Táto ohromujúca správa bola ako blesk pod vianočnou oblohou. Čas narodenia Božieho syna je časom otvoreného neba. Bola ti vybratá táto príležitosť, drahý Julo. Tvoj priateľ Roman Berger ťa predišiel o tri dni. V lete mi písal, že na to obdobie na Palisádach spomína ako na rozprávku.
Vidím teraz aj ja ten rozprávkovo silný príbeh so všetkým, čo Život prináša aj odnáša na miesto, odkiaľ sneží jemný sneh Bytia.
Posielam prianie, nech sa ocitneš v blízkosti svetla Najvyššieho, kde už nebudeš musieť strážiť princípy spravodlivosti, pravdy a múdrosti. Boj dobrý si dobojoval, mier sa v tebe rozhosťoval už dlhšiu dobu a dozreté ovocie, ktorého strom si urputne sadil a obraňoval v búrkach života tu zotrvá s nami.
Zostaň v svetle tej nádhernej vianočnej hviezdy v blaženom pokoji.

BRÁNA, ktorá otvára
Otvára cestu do básnického sveta Jána Zambora, situovaného teraz prevažne na Záhorie, medzi borovice „tehlovo svietiace v zelenom prítmí“, pod akými som kedysi na jednej jesennej prechádzke sprevádzal básnika Štefana Strážaya. A keď teraz čítam úvodné verše Zamborovej básne Pripamätávanie Jána Hollého (Ako ma dojímajú tie oblôčky – dlaničky detí/ na tvojom rodnom dome, náš vznešený rozkošný básnik), sprítomní mi to v pamäti Strážayov plachý, akoby ospravedlňujúci úsmev, keď čoraz menej vidomým zrakom tiež sledoval stromové prítmie, ktoré pre neho malo čoraz menej farieb, rovnako ako u Hollého.
Básnická cesta Jána Zambora, trvajúca už viac ako štyri desaťročia je rozkrídľujúcou sa cestou, priberá na ňu svoju tvorivú skúsenosť prekladateľa z ruskej a španielskej poézie a literárneho vedca, ktorý po Viliamovi Turčánym
Letmé spomienky / za Jánom Beňom
V náročnosti dnešných dní som sa oneskorene dostala k smutnej správe o tom, že nás opustil Janko Beňo. Zabolela ma, spomenula som si, aký to bol zaujímavý, živý  človek, dychtivý a nepokojný, vždy pripravený poznávať nové (v literatúre), zaujať postoj, vysloviť sa (v diskusiách, recenziách). A tiež otvorený kritik rôznych neduhov, v 90. rokoch pri náhodných stretnutiach na ulici svojím úsmevným spôsobom vykladal, ako bojuje s negatívnymi javmi na Ministerstve kultúry. Bolo to sympatické. Na Klube nezávislých v radoch medzi kolegami obvykle čnela jeho výrečná tvár...
Za Jánom Beňom
S obavami i nádejou sme v Klube nezávislých spisovateľov sledovali statočný zápas nášho dlhoročného kolegu Jána Beňa s ťažkou chorobu, ktorej nakoniec podľahol v utorok 8. decembra 2020 v ružinovskej nemocnici v Bratislave. Ján Beňo patrí k zakladajúcim členom Klubu nezávislých spisovateľov. Vstúpil do klubu už ako známy a uznávaný prozaik, autor desiatok diel určených mladému čitateľovi, v ktorých priniesol autentický a literárne príťažlivý pohľad na dospievanie jeho generácie v období druhej svetovej vojny, diela, z ktorých stále aktuálne zaznieva téma zraniteľnosti dieťaťa vo vojnových...
 
Vertigo Špeciál ako manifest s názvom "biely protest"
Dlho som hľadal správny výraz, ako Ťa osloviť, drahá priateľka, drahý priateľ. Toto vydanie časopisu neobsahuje básne, úvahy ani iné texty, ktoré by sa dali čítať, a práve ich neprítomnosť je to podstatné, čo sa tu ukazuje. Nemohol som Ťa nazvať čitateľka alebo čitateľ, vhodnejšie by bolo použiť slovo svedok, ale ešte lepšie je zahrnúť Ťa do kruhu priateľov. Iba priateľka a priateľ kultúry a umenia siahne po časopise, ktorý ponúka vstupenku do prvého radu na predstavenie sveta poézie a jej tvorcov.
Tohtoročné Vertigo Špeciál sa zmenilo na manifest, ktorý nazývame biely protest. Vyprázdnené stránky časopisu ukazujú, čo sa stane, keď sa kultúra stiahne, keď sa prestane tvoriť a na jej miesto nastúpi biela tma...
CENA A PRÉMIE KLUBU NEZÁVISLÝCH SPISOVATEĹOV UDELENÉ AJ ODOVZDANÉ
Tohtoročná porota Ceny KNS v zložení Jana Juhásová, Juraj Kuniak, Jozef Špaček s radosťou oznamuje, že spomedzi kníh vydaných v roku 2019, ktoré sa o toto ocenenie uchádzali, boli odmenení:
Cena KNS: Erik Ondrejička: Happygramy. Ilustrácie Ivan Popovič. Bratislava: Petrus, 2019.
Autor zaujal svojím briskným pohľadom a humorným nadhľadom na aktuálne spoločenské dianie i univerzálnu podstatu človečenstva. Pripomenul, že žáner epigramu je stále aktuálny a svojím láskavokritickým uchopením dokáže naprávať aj esteticky zaujať...
Jubilantka Mária Bátorová
Našej klubovej kolegyni, literárnej vedkyne, prozaičke, esejistke, poetke a vysokoškolskej pedagogičke prof. PhDr. Márii Bátorovej, DrSc. (narodila sa 19. októbra 1950 v Trenčíne) sa v predvečer jej významného životného jubilea dostalo zaslúženej pocty v podobe zborníka príspevkov s názvom Komplexnosť tvorivosti. Autori príspevkov sú kolegovia a spolupracovníci z dvoch tvorivých oblastí – vedeckej a literárnej a tak zborník vydal Ústav svetovej literatúry SAV v spolupráci so Slovenským PEN centrom.
Mária Bátorová je viacdomá autorka. Popri prozaických knihách Zvony v kameni, Tíš, Biele steny, Stred...
Sedemdesiatnik Jozef Špaček
„Vŕškami nad mestom sa zrelé vinohrady krútia.// Škorce sa do nich ženú ľahkým povetrím...“. Úvodné verše básne Skalické oberačky literárnej historičky a poetky  Evy Fordinálovej nám sprítomňujú neodmysliteľnú súčasť mesta, kde autorka začas pedagogicky pôsobila a kde sa náš klubový kolega a čerstvý jubilant Jozef Špaček 8.  októbra 1950 narodil. Toto mesto obklopené vinohradmi a hlboko zakotvené v našej národnej histórii sa stalo aj jeho celoživotným pedagogickým a tvorivým pôsobiskom.    
Z jeho bohatej biografie uvediem aspoň niekoľko „výlomkov“ ...
Slovensko a kultúra po sto rokoch
Za tragického kňaza označil Alexander Matuška evanjelického teológa, vzdelanca európskeho formátu, nositeľa doktorátov filozofie z Lipska a teológie z parížskej Sorbonny, vedca predurčeného na univerzitnú kariéru, ktorý v nepriaznivej národnej situácii skončil ako liturg a správca fary na najzapadlejšej liptovskej fare vo Vyšnej Boci.
Keď som sa začal zaujímať o jeho životný príbeh a dielo, ktoré vytvoril, musel som dať za pravdu Matuškovej charakteristike Lajčiakovej osobnosti. Jeho slovenský preklad Žalmov z hebrejského originálu...
KNS v lete U Červeného raka po druhýkrát
Komorný a zároveň autentický priestor letnej čitárne U červeného raka poblíž bratislavskej Michalskej veže v auguste druhýkrát patril členom Klubu nezávislých spisovateľov . Dňa 26. augusta 2020 sme predstavili tvorbu našich členov v podobnom formáte, ako to robievame na našich klubových stretnutiach, tentoraz s pozvaním aj pre verejnosť. Preto literárne podujatie v sérii Labyrintov literatúri dotvorila hudobná produkcia v podaní Emílie Nádlerovej na keltskej harfe.
Literárne spoločenstvo na pódiu reprezentovali spisovateľka a režisérka Mariana Čengel Solčanská, dvojdomý (Slovensko, Srbsko) spisovateľ a vydavateľ Miroslav Demák a literárny vedec Tibor Žilka. Prezentovali dva romány: Jánošík Mariany Čengel Sočanskej a No tak, usmej sa... od Martina Prebudilu...
Rudolf Dobiáš: Ako sa spieva v klietke
Názov tejto spomienkovej knihy, originálny a výstižný, vznikol spoluprácou autora textov a autora fotografie – Rudolfa a Mira Dobiáša. Stalo sa to v Prahe na Národní tříde 17. novembra 2017. Politického väzňa a spisovateľa Rudolfa Dobiáša pozvali do Národného divadla na odovzdávanie cien Post Belum, na ceste do Prahy ho sprevádzal syn Miro. Keď prechádzali po ulici pred divadlom okolo červenej klietky, v ktorej bola fotografia režiséra Miloša Formana aj s jeho známym výrokom...
Živé slová a tóny poézie v smutnom lete
V opatrnom čase koronavírusovej pandémie, v jej miernejšej letnej expozícii, sa v podmanivom priestore letnej čitárne U červeného raka (prevádzkuje ju naša partnerská Mestská knižnica Bratislava) opäť konajú literárne stretnutia, čítačky a prezentácie. Pod patronátom majestátu Michalskej veže, a s podporou Fondu na podporu umenia, Klub nezávislých spisovateľov v prvom letnom podujatí zo série Labyrinty literatúry dňa 12. augusta 2020 uviedol štvoricu básnikov: mužskú trojicu tvorili básnici pochádzajúci z východného Slovenska...
Westík a Dášenka
(Denisa Fulmeková: Ňuňo. Bratislava: SLOVART, 2019, 103 s.)
Zvieratá a deti v umení začal preferovať hlavne film, to však neznamená, že predtým sa nevyskytovali v literatúre. Stačí si spomenúť na Jacka Londona a jeho Bieleho tesáka. Ale dôstojnosť zvierat nie je u neho narušená, zviera žije svoj prirodzený život, ťažký, plný boja, ale svoj. Od prirodzeného života psov sa to pohlo v 20. storočí povedal by som k salónnemu životu. Svedčí o tom kniha Karla Čapka Dášenka, ktorú právom môžeme považovať za predchodkyňu diela Denisy Fulmekovej Ňuňo. ...
 
Tvorba 1/ 2020
 
S jubilujúcim šéfredaktorom  (85) vchádza obnovená Tvorba do jubilejného XXX. ročníka. O zásluhách na tom, že úspešne, práve zásluhou Júliusa Vanoviča, nadviazala na lukáčovskú Tvorbu prináša pekné svedectvo jej bývalá redaktorka Judita Kaššovicová v spomienke Tvorba T prišla za mnou sama. Predpokladám, že len príslovečná skromnosť nášho klubového kolegu Julka Vanoviča spôsobila, že v tomto prvom čísle jubilejného ročníka nie je žiadna zmienka o jeho životnom jubileu – za to ale v úvode publikuje úvahu zakladateľa Dr. Emila Boleslava Lukáča Skúmanie duchov, ktorá vyšla v roku 1943 v Tranosciu v knihe autorových meditácii o kresťanstve a dnešku Kam ho položili...
Tvorba T prišla za mnou sama
Bol rok 1991. Matilda Orsáry-Kubová, naša rodinná priateľka, sa ma niekoľkokrát pýtala, či neviem niečo o obnovení časopisu Tvorba. Zakaždým bola moja odpoveď, že neviem a ona ma zakaždým poprosila, že keď zas pôjdem do centra mesta, či by som nezistila a niekde prípadne aj Tvorbu nekúpila. Bol to pre ňu kedysi výnimočný časopis a publikovala v ňom svoje básne. Nemala som zámer cielene hľadať časopis pre našu priateľku, nemala som na to ani čas. Niečo však doslova viselo vo vzduchu.
Izba v byte na Kvačalovej zaliata slnkom. Deti v škôlke. Padá poludňajšie ticho. Púšťam všetky starosti o domácnosť, ...
Keby nebolo lásky, asi by som skamenel Osobné čítanie zbierky básní Dalimíra Stana To, čo je za očami
Po Očistci (2018) je kniha básní To, čo je za očami (2019) autorovou desiatou zbierkou. Jej osobné čítanie som nazvala podľa rovnomenného verša z básne zrkadlo (s.18). Ten verš ma uhranul. Skamenenie v slovenských rozprávkach je magický trest za to, čo nesmie byť vyslovené, lebo platí posvätné pravidlo: „A kto toto povie, skamenie“. U Stana sa toto pravidlo zrkadlí v jazyku: „Ak to nevypoviem, skameniem tiež...
Esenciálny muž Julo Vanovič
Aj sa sporí, lebo hľadá esencie. Keď myslí, myslí so zanietením, myslí myšlienkami, keď otvára, otvára cesty aj katedrály. Praktizuje duchovný facebook sieťovania napísaných svetov, a je ním fascinovaný.
Naposledy som to zažila, keď sme sa rozprávali o knihe Alain Bésançon Svatá Rus. Jeho „trojkou“ boli Šalda, Černý a Matuška, ale aj mnoho ďalších, napríklad Timrava. Šalda ako bohonosič, Černý intelektuálnou povahou: „... přišel sem na svět, abych byl jiný než ti druzí a jiný sám v sobě. Nesmířen a neuklidnitelný. Přišel jsem na svět abych protestoval. Zde, a snad i tam“.
Jubilant z rodu Nepoddajných
Keď som v predsviatočnom tichu premýšľal čo nové či iné napísať k blížiacej sa  osemdesiat päťke Júliusa Vanoviča (narodil sa 11. apríla 1935 v Dražkovciach), RTVS práve opakovala dokument Slovenskej televízie o turčianskych zemanoch z roku 1997. Jedným z jeho aktérov bol aj on, náš klubový kolega, po matke zo zemianskeho rodu Jesenských, línia ktorých siaha až k Jánovi Jesseniovi, lekárovi, rektorovi pražskej Karlovej univerzity, popravenom za účasť na protihabsburskom povstaní a naše národné a literárne dejiny natrvalo obohatili také osobnosti ako legionár a básnik Janko Jesenský, ktorý si aj v autoritatívnom režime Slovenského štátu uchoval...
Slnko vyjde – aj Romboid vyšiel
V titulku nasledujúceho textu o novom dvojčísle Romboidu som trocha pozmenil slogan Slnko vyjde – aj noviny vyjdú, ktorým sme kedysi ako poslucháči žurnalistiky zdôrazňovali potrebu našej profesie. A hoci odvtedy sa zrodilo mnoho nových „mediálnych nosičov“, máme internet, fesbúk a podobné e-výmysly, tlačené noviny a časopisy predstavujú stále nenahraditeľný čitateľský zážitok.
 Rovnako to platí o literárnych časopisoch a ešte viac o tých, ktoré majú za sebou bohatú históriu a pomáhali utvárať obraz slovenskej literatúry...
Februárový klub patril Vojvodine
Klubové stretnutie v Kafe Scherz 26. februára 2020 hneď na začiatku venovalo svoju pozornosť prijatiu nových členov Klubu nezávislých spisovateľov. Tak, ako bolo avizované v mailovej komunikácii, o členstvo v KNS prejavili záujem básnik, prekladateľ a literárny kritik Ján Gavura, poetka, prekladateľka, autorka kníh pre deti a organizátorka literárnych podujatí Martina Straková a básnik, výtvarník a organizátor literárno hudobných predstavení Tomáš Straka...
Trnavská poetika, poézia knižnice
Vydala Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave v LOTOS ART KLUB 2019
Súčasní slovenskí básnici, účastníci projektu Trnavská poetika, medzi ktorých patria i viacerí členovia KNS, sa aj knižne predstavili v tomto 170 stranovom výbere básní a rozhovorov, doplnené autorskými medailónmi. Ich autorom a editorom zborníka je Pavol Tomašovič, jeden z organizátorov týchto poetických stretnutí a od nového roku 2020 i riaditeľa Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave. Len pripojím, že dnes je to najväčšia verejná knižnica v trnavskom regióne v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja a zabezpečuje pre svojich čitateľov základné a špecializované knižnično-informačné služby, buduje a uchováva univerzálny knižničný fond...
Anton Baláž v trnavskej knižnici
V rámci cyklu besied Súčasná slovenská literatúra zavítal do Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave aj spisovateľ Anton Baláž. Besedu moderoval známy redaktor rozhlasovej Reginy Martin Jurčo. Februárový podvečer bol príležitosťou, aby porozprával príbeh zákulisia niektorých svojich kníh. Ako inak, začal nie veľmi veselým osudom debutu Bohovia ročných období, ktorý mal vyjsť v roku 1971. Na niekoľko dní sa dostal do knižnej distribúcie, no náklad ako celok bol napokon zošrotovaný. Niekoľko výtlačkov teda uniklo medzi čitateľov a teraz sú aj pre samotného autora vzácnou relikviou. Jeho odložený debut prišiel až po 33. rokoch, v roku 2004...
Za Pavlom Vilikovským
Vo veku 78 rokov zomrel 10. februára 2020 prozaik, prekladateľ a publicista Pavel Vilikovský. Patril k silnej generácii spisovateľov, ktorej nástup v 60. rokoch 20. storočia zásadným spôsobom zmenil tvár slovenskej prózy. Patril k zakladateľom Klubu nezávislých spisovateľov a našim klubovým kolegom bol takmer dve desaťročia. Väčšina jeho próz, ktoré vydal po roku 1990 sa stali predmetom našich diskusií. Jeho reakciou na zaslúžené slová chvály nad jeho brilantnými prozaickými výkonmi bol zväčša len trocha rozpačitý úsmev a sotva počuteľné, akoby hanblivé poďakovanie, že sme mu opäť a opäť venovali kritickú pozornosť, navyše sme mu udelili i viacero výročných cien či sme ho navrhli na Cenu AOSS.
Krištáľové krídlo pre Rudolfa Dobiáša
13 slovenských osobností získalo v nedeľu večer 9. februára 2020 ocenenie Krištáľové krídlo za rok 2019. O laureátoch v desiatich kategóriách a mimoriadnom ocenení rozhodli odborné poroty. V kategórii publicistika a literatúra získal toto prestížne ocenenie Rudolf Dobiáš. V tejto kategórií bol na ocenenie nominovaný aj spisovateľ a literárny vedec Stanislav Rakús a redaktorka Slovenského rozhlasu a autorka rozhlasových fíčrov a divadelných hier Táňa Kusá. Odborná porota vo svojom hodnotení prínosu Rudolfa Dobiáša do slovenskej literatúry okrem iného uviedla, že „za svoju tvorbu bol Klubom nezávislých spisovateľov dvakrát navrhnutý na...
Mariana Čengel Solčanská si zaslúži uznanie
Je členkou Klubu nezávislých spisovateľov v ktorom už tradične sa oponuje nová tvorba členov. Ale je tvorba aj takého druhu o ktorej sa dá vysloviť iba hodnotiaci výrok, ale dielo prezentovať nie je možné. A to je práve prípad, ktorý sa týka Mariany  Čengel Solčanskej. Je totiž tvorcom ( režisérkou a producentom) nového filmu s názvom SVIŇA, ktorý mal slávnostnú premiéru 4.februára 2020. Na tejto premiére som bol a preto považujem za potrebné informovať o tejto významnej udalosti aj ostatných členov klubu.
Film SVIŇA je tvorivý a spoločenský vrcholne angažovaný počin Mariany Čengel Solčanskej...
Holokaust ako morálny a spoločenský problém
Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu sa dňa 29. januára 2020, pod organizačnou záštitou Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr, konala na pôde Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre prednáška významného slovenského historika Dr. Ivana Kamenca (Historický ústav SAV v Bratislave) na tému Holokaust ako morálny a spoločenský problém.
V rámci prednášky boli nastolené témy ako fenomén holokaustu v historiografii, v umeleckej tvorbe a vo vedomí slovenskej spoločnosti: „Holokaust je nielen témou historickou, ale aj morálnou; nie len to, čo bolo, ale aj to, čo je. Nemožno ho chápať len ako problém obetí, ale stále tu bol, je, aj bude problém spoločenský.
Ďalšie príspevky nájdete v Archíve.
Návrat na obsah