Balaz Izrael - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Prejsť na obsah
Krajina zabudnutia : Anton Baláž
vydavateľstvo Maarechet, Kibuc Dalia 2015

Tematika románu slovenského autora zaujme mnohých izraelských čitateľov, ktorí chcú lepšie poznať osudy Židov sovietskeho bloku koncom 40-tych a začiatkom 50-tych rokov minulého storočia. Príbeh sa odohráva v Bratislave, hlavnom meste Slovenska, ktoré bolo vtedy súčasťou ČSR, v osudovom čase dejín tohto štátu po druhej svetovej vojne. Potom, čo sa komunistická strana zmocnila vlády v roku 1948, ČSR sa stalo poslušným satelitom SSSR a začal sa postupný proces zatvárania hraníc a stupňujúceho sa podozrievania osôb, ktoré boli oznámkované ako nepriatelia režimu: trockisti, titoisti, agenti západneho imperializmu ap. V rámci tohto procesu prebehla aj ďalekosiahla zmena postoja ČSR k sionizmu a Štátu Izrael: z počiatočnej politickej podpory, pomoci pri vysťahovaní Židov z Európy, ktorí prežili Shoa a zásielok zbraní Izraelu bojujúcemu vo vojne nezávislosti, nepriateľstvo k Izraelu sa stalo hlavnou politickou líniou a sionistické hnutie bolo označené za prisluhovača imperializmu. Jeho zastupiteľské úrady - Jewish Agency a Palestínsky úrad - boli podozrievané zo spiklenctva proti režimu a každý, kto ich navštívil bol vystavený stálemu sledovaniu tajnou policiou.
V kontexte tejto reality sa čitateľ románu zoznamuje s dvoma mladými Židovkami: Miriam, ktorá nezištne pomáha židovskym utečencom v rámci jej činnosti v Jewish Agency a Jointe, stará sa o ich zásobovanie potrebným tovarom a pomáha im pri prechode z ČSR do Rakúska na ceste do Izraela. V románe je opísaná jej hlavná úloha: pomôcť pri tajnom prechode hraníc z ČSR do Rakúska veľkej skupine Židov z Maďarska v čase keď sa už nedalo prejsť z Maďarska na západ a keď sa očakávalo, že aj západné hranice ČSR sa každú chvíľu uzavrú. Druhá mladá žena, Erna, po úteku z Maďarska našla dočasný úkryt v Bratislave, po tom, čo ju maďarské úrady chceli donútiť svedčiť proti Lászloovi Rajkovi, ktorého vôbec nepoznala. (Lászlo Rajk jeden z vedúcich predstaviteľov komunistickej strany Maďarska bol obvinený z podvratnej činnosti proti režimu a odsúdený na smrť. Spomenutie tohto procesu je možno skrytým náznakom autora na Slánskeho proces, ktorý prebehol krátko po udalostiach opísaných v románe a v ktorom väčšina obvinených boli Židia, verní členovia a vodcovia KSČ. Okrem horespomenutých úchylok línie strany, boli obvinení aj z "kozmopolitizmu", hanebné meno nalepené Židom poukazujúcim na nich ako ľudí bez koreňov, schopných zrady na československej vlasti a majúcich spojenia s nepriateľskými živlami na celom svete.


Prekvapujúce stretnutie týchto dvoch žien, ktoré spolu prežívali hrôzy Osvienčimu, odhaľuje hlboké jazvy, ktoré zanechal tábor smrti v ich dušiach. V románe vystupujú aj ďalšie postavy bratislavských Židov: Dr. Kalina, nazývaný Aharon Katz, ktorý stratil rodinu v Shoa a pomáha svojim súvercom vycestovať do Izraela; Shlojzo, zodpovedný za kuchyňu komunity vie ako zohnať potraviny a tovar potrebný na jej chod; Weissman, obchodník s látkami, ktorý je biľagovaný na verejnom mieste ako nepriateľ ľudu. Do príbehu sú votkané ďalšie dve postavy: "čierny Negus", izraelský chlapík, ktorý sa vracia do krajiny kde sa narodil ako zástupca novovzniknutého Izraela, aby previedol dohodnutý obchod so zbraňami a Jakub, jedna z hlavných postáv románu, miestny kresťanský fotograf, ktorého úrady obmedzujú v slobode tvorby a ktorý je neustále tajne i verejne sledovaný ŠTB. Jakub sa neúmyselne ocitne vo víre udalostí, ktoré majú antisemitský podtón a osud ho spojí s jednou z hlavných postáv príbehu.


V románe sa slovenský autor neuspokojil len s opisom udalostí a činností v čase uchopenia moci stalinizmom na Slovensku a jeho dôsledkov pre Židov, ktorí tam žili. Je dôležité vyzdvihnúť aj jeho hlboké porozumenie s ktorým opisuje labyrint minulosti a zvykov židovskej komunity v súvislosti s osobnosťou Chatama Sofera. Tak pootvára pre čitateľa okienko na minulosť, ktorá bola a nikdy už nebude.


V názve, ktorý dal autor knihe je nepochybne úmysel zosobniť ho v prirovnaní s pojmami ako "Krajina zasľúbená" alebo "Krajina vyvolená" symbolizujúce Izrael a Erec Izrael. Krajina zabudnutia sa nachádza na každom mieste na svete, kde možno zabudnúť deprimujúcu minulosť, ďalekú a blízku. Dokonalé ovládanie prekladateľov Tamary a Dr. Martina Rodana jemnosti a odtieňov slovenčiny a hebrejčiny je viditeľný z ich jazykovo bohatého a plynného prekladu.


Avri Fisher, Kfar Masaryk


Avri Fischer z kibucu Kfar Masaryk, v minulosti jeden z predstaviteľov ľavicovo orientovanej skupiny kibucov "Hashomer hacair" a strany "Mapam". Recenzia románu bola uverejnená v týždenníku hnutia kibucov v Izraeli "Hazman hayarok", ktorý vyšiel 11.2.2016
Dr. Mosche Jegar o Krajine zabudnutia

Prekladatelia románu Krajina zabudnutia do hebrejčiny dostali početné ohlasy na jeho knižné vydanie v Izraeli. Okrem ľudí zo slovenskej komunity, ktorí ešte sami zažili povojnové Slovensko a potom sa so svojimi rodičmi vysťahovali do Izraela alebo emigrovali po roku 1968, dostal Martin Rodan aj viaceré ohlasy od izraelských publicistov, historikov či bývalých diplomatov - ako je to aj v prípade listu od Dr. Mosche Jegara. O tomto liste informoval aj autora románu Antona Baláža. Prinášame jeho preklad do slovenčiny.
"Včera som dostal list od Dr. Moshe Yegara, ktory prečítal Tvoju knihu. Dr. Yegar je známa osobnosť v jeruzalemských intelektuálnych kruhoch. Napísal niekoľko kníh a pracoval na tunajšom ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 1994-95 bol veľvyslancom Izraela v Českej republike a napísal aj knihu o vzťahoch medzi Československom a Izraelom, ktorá bola aj preložená do češtiny a angličtiny. Bol niekoľko rokov aj riaditeľom tunajšieho Ústavu pre preklady hebrejskej literatúry, je to niečo podobne ako Litcentrum, a má na starosti podporovanie prekladov hebrejskej literatúry vo svete. Vo svojom liste Dr. Yegar píše:
Prečítal som si knihu Antona Balaza "Krajina zabudnutia" vo Vašom výbornom preklade. Čítal som už nemálo kníh o židovských komunitách vo východnej Európe po 2. svetovej vojne, o preživších holokaust a o hnutí "Habricha". Niečo z toho som mal aj možnosť osobne zažiť, hoci o niekoľko rokov neskôr, keď sa už okolnosti predsa dosť značne zmenili. Bolo to v rokoch 1956-58, keď som pracoval na veľvyslanectve v Bukurešti.
Balážova kniha je celkom inakšia. Je napísaná z pohľadu, ktorý som doposiaľ nepoznal. Knihy, ktoré som na túto tému čítal boli napísané z pohľadu Izraelčanov, ktorí sa touto tematikou zapodievali, písali pamäti alebo robili výskum. Tento slovensky spisovateľ ma široké znalosti o židovstve. Je Židom? Je považovaný na Slovensku za slovenského spisovateľa? Čítanie Balážovho románu vyvoláva stupňujúce sa vzrušenie a pocit nepokoja. Zdá sa mi, že z určitého hľadiska možno tvrdiť, že situácie opísané v románe sú dôkazom pravnosti sionizmu ako jedinej cesty, ktorá umožnila Židom oslobodiť sa od nedôstojného života a tragédií diaspóry. Urobili ste preto dobre, že ste preložili tuto knihu a sprístupnili ste ju izraelskému čitatelovi.
Všetka česť a prajem Vám i autorovi románu všetko najlepšie.
Podujatia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Návrat na obsah