YETI nielen pre deti
Miroslav Dobiaš: Dobrodružstvá snežného muža z Vysokých Tatier
Parcela, s.r.o. Nové Mesto nad Váhom 2025
Patril som k prvým čitateľom (ešte v rukopise) knihy Miroslava Dobiaša Adam a tajomstvo orloja (2022) a okrem povzbudenia debutanta som ocenil výborne napísaný príbeh s potrebnou mierou tajomstva v diele určenom mladému čitateľovi, navyše s takou mierou poznania histórie a tajomstiev pražského orloja, k akému som sa ja, jeho častý návštevník a trvalý obdivovateľ nikdy nepriblížil.Nepochyboval som zároveň, že kniha bude mať čitateľský úspech, čo sa krátko po jej vydaní aj potvrdilo.
Miro Dobiaš zažil nielen prvé úspešné čitateľské stretnutia, ale zúročilo sa mu aj odvážne rozhodnutie vydať knihu vo vlastnom vydavateľstve Parcela, s. r. o. Prostredníctvom webovej stránky sa kniha rýchlo rozpredala, zároveň jej autor získal mnoho pozitívnych a povzbudivých čitateľských ohlasov. A tak školák Adam podstúpil ďalšie dobrodružstvo – teraz v autorovom dôverne známom prostredí čachtického podzemia i nadzemia a Miro Dobiaš prišiel na knižný trh s knihou Adam a krvavá grófka (2024). Ešte kým sa tak stalo (znova v rovnakom vydavateľstve a s násobným čitateľským úspechom), som autorovi priateľský poradil vypustiť niekoľko grófkiných krutostí, ktorých sa na nevinných dievčatách skutočne dopustila, ale tínedžerskú pamäť je lepšie ešte pred nimi uchrániť.
A do tretice: nová kniha s novým hrdinom. Je ním snežný muž YETI, ktorý žije v utajení v jednej z tatranských jaskýň a prostredníctvom jeho príbehov Miro Dobiaš prináša síce humorne odľahčené, ale prostredníctvom zvieracích postáv aj znepokojivé svedectvo o tom, čo sa deje s tatranskou prírodou pod náporom masovej turistiky. YETI, „veľký, chlpatý a škaredý dobrák“, sa pred turistami snaží uchrániť predovšetkým zvieratá, ktoré tu žijú – a viaceré z nich, predovšetkým kamzíky a svište ani nikde inde žiť nemôžu. A hoci turistov, ktorí sa vo Vysokých Tatráchnevedia správať, takmer geometrickým radom pribúda, nechcel autor urobiť hnev snežného muža ústrednou témou jeho dobrodružstiev, naopak: v jedenástich tematicky odlišných, fabulačne dobre vystavaných a vtipne pointovaných príbehoch predstavil celú galériu Yetimu srdcu milých zvieracích postáv.
Hneď v prvom YETIHO dobrodružstve je ním medveď Medo, ktorý občas zničí včelie úle, ale podaruje mu kožuch po starom otcovi, ktorý snežnému mužovi umožní utajiť jeho skutočnú podobu. V medveďom kožuchu snežný muž vystraší českých turistov pri ľadovom dome na Hrebienku, urobí v ňom radosť deťom na mikulášskom večierku, úspešne zastúpi strážcov Tatranského národného parku, pred zamrznutím zachránil súrodencov Jožka a Aničku, pomôže slepej líške Xene dostať sa do zvieracieho útulku, obráni kamaráta kamzíka Kaza pred psom bez povinnej vôdzky a s jeho pomocou odhalí a vytresce nezodpovedných fajčiacich školákov. Výchovný či apelatívny aspekt rozprávania je vždy odľahčený humorom a nepôsobí v príbehoch rušivo. Osobitný pôvab má poviedka Pekné dievča, v ktorej sa YETI vyberie na poľskú stranu Tatier, na návštevu k snežnej žene pani Seweryne. Keď ju, po dlhom čakaní, kým sa vo svojej jaskyni upraví, Yeti uvidel, „ neveril vlastným očiam. Snežná žena ho prekvapila jasno červenými ústami, okolo očí mala tmavú farbu, dlhé chlpy na hlave mala učesané, dokonca aj jej hrubé nechty boli upravené. Vyzerala ako ľudské fifleny, ktoré sa prechádzajú okolo Štrbského plesa a stále sa fotia“. A keď ju YETI pozve na prechádzku, Sewerina reaguje: „Veľmi rada. Ale nemôžem chodiť do kopca. Mohla by som sa spotiť a ten zápach by som nezniesla.“ Ako toto YETIHO dobrodružstvo skončilo? Útekom do bezpečia svojej slovenskej tatranskej jaskyne. A záverečná kapitola knihy YETIHO Tatry je stručným sprievodcom po miestach, kde sa odohrávajú príbehy snežného muža a jeho zvierací priatelia majú reálnu podobu chránených zvierat: medveďa hnedého, svišťa vrchovského kamzíka vrchovského či rysa ostrovida.
Veľmi pôsobivo Dobrodružstvá snežného muža dotvárajú ilustrácie Gabriely Dobiašovej. Autorova dcéra vytvorila ilustrácie aj Adamových príbehov, kde zväčša prevládali temnejšie tóny, zodpovedajúce obsahu jeho dobrodružstiev. Yetiho príbehy jej teraz ponúkli dostatok podnetov pre ilustračnú hravosť, humornú štylizovanosť a „plnofarebnosť“ zvieracích hrdinov, a dobre zvolený formát knihy, kvalitný kriedový papier – to všetko prispelo ku graficky veľmi pôsobivému vyzneniu jej ilustrácii a celej knihy. Spolu s grafickou úpravou Jana Karlíka a bezchybného knihárskeho spracovania v UltraPrint s.r.o. sa môže nová kniha Miroslava Dobiaša uchádzať o zaradenie medzi Najkrajšia kniha roka 2025.
A za potvrdenie toho, že YETI je čítaním nielen pre deti možno označiť úspešný predaj knihy. „YETI sa predáva nad očakávanie“, napísal mi večer na Luciu Miro Dobiaš. „Asi to bude tým, že vyšiel v predvianočnom čase. Ikar predal za prvý mesiac 60 kníh, ja sám ďalšiu stovku. 160 kusov za prvý mesiac je preč - a to je ešte stále pred Vianocami. Predpokladám, že do konca decembra bude predaných viac ako 200 kusov - teda pätina z tisícového nákladu. Okrem YETIHO sa stále predáva Adam1, Adam 2.“
Za dobrú správu pre autora môžeme považovať, že v Knižnej revue č. 12/ 2025, pod názvom "Autorove dobrodružstvá" vyšla aj recenzia Marty Žilkovej. Trvalá recenzentská pozornosť literárnej vedkyne a uznávanej odborníčke v oblasti slovenskej detskej literatúry knihám Miroslava Dobiaša a ich čitateľský úspech – lepší darček ich autorovi pod vianočný stromček by si ani spolu nevymysleli Svätý Mikuláš, Santa Claus a Dedo Mráz.
Anton Baláž