Členov KNS ocenila KBS cenou patróna umelcov Fra Angelico
Už 19 rokov umelcov vyzdvihuje aj Rada Konferencie biskupov Slovenska (KBS) pre vedu, vzdelanie a kultúru udelením Ceny Fra Angelico. Medialy a diplomy udeľuje za prínos v oblasti slovesného, výtvarného a hudobného umenia, oceňuje tých, ktorí sa vo svojej tvorbe i práci mimoriadne pričinili o rozvoj kresťanskej kultúry na Slovensku. Medzi laureátmi Ceny Fra Angelico, ktorí si dňa 8. júna 2021 na nádvorí Primaciálného paláca v Bratislave prevzali ocenenie v oblasti slovesného umenia, boli aj členovia Klubu nezávislých spisovateľov: básnik, prekladateľ, literárny vedec a editor prof. Ján Zambor a literárny vedec prof. Tibor Žilka.
Ocenenými v ďalších oblastiach umenia tento rok boli: speváčka a hudobníčka Sima Martausová, cirkevný hudobník, organista Marián Muška, pedagogička Eva Malatincová, reštaurátor Štefan Kocka, fotograf, kameraman a pedagóg Štefan Komorný, akademický maliar Ján Kudlička, scénograf, folkový skladateľ, pesničkár a riaditeľ Rádia Devín Peter Janků a napokon aj redaktor Štefan Chrappa.
Na počesť laureátov odzneli laudáciá a za umelcov predniesol ďakovný prejav Ján Zambor.
Prinášame laudáciá na počesť členov KNS – Jána Zambora (autor Michal Chuda) a Tibora Žilku (autor Ján Gallik), aj laudácio na počesť Jána Kudličku, ktorého autorom je člen KNS Juraj Kuniak. Na záver pripájame ďakovné slovo Jána Zambora.
Prof. PhDr. Ján Zambor, CSc.
Ján Zambor, básnik, prekladateľ, literárny vedec, editor, vysokoškolský profesor na katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, je osobnosťou so širokým tvorivým záberom. Univerzita Komenského v roku 2018 vydala zborník z vedeckej konferencie Poetika poézie a jej prekladu venovanej Zamborovmu životnému jubileu a rovnako aj jeho Personálnu bibliografiu, ktorá má 320 strán! Pred jeho pracovitosťou sa treba jednoducho skloniť s úctou.
Ján Zambor sa narodil v r. 1947 v Tušickej Novej Vsi, okres Michalovce. Študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Bol redaktorom vo Východoslovenskom vydavateľstve v Košiciach, redaktorom Literárno-dramatickej redakcie Československého rozhlasu v Košiciach. V roku 1983 sa s rodinou presťahoval do Bratislavy. Pracoval v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie, neskôr sa stal zakladajúcim vedúcim redaktorom časopisu pre mladú literatúru Dotyky. Od roku 1991 pôsobí na katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. S manželkou Martou majú dvoch synov – Martina a Jána.
Knižne debutoval básnickou zbierkou Zelený večer v roku 1977. Po nej mu vyšlo ďalších osem kníh, medzi nimi dva výbery. Nateraz jeho poslednou knihou je básnická zbierka Brána, ktorá vyšla v roku 2020.
Nespomíname tu autorove literárnovedné a editorské publikácie či knihy jeho básnických prekladov z ruskej, španielskej, hispanoamerickej, ukrajinskej a českej poézie. Urobme však výnimku aspoň pri svätom Jánovi z Kríža, ktorého poéziu Zambor preložil a vydal v roku 1997 pod názvom Živý plameň lásky. (Pri niektorých básňach využil podveršové preklady Eleny Račkovej.)
Básnická tvorba Jána Zambora zdôrazňuje hodnoty, ktoré sú dôležité pre život – domov, manželstvo, rodina, láska, spätosť s prírodou, rodová a spoločenská pamäť, spätosť s tradíciou, kultúrnou i duchovnou, teda kresťanskou. Jeho verš to nemusí vyjadrovať transparentne – autorovo skúsenostné zázemie živí a umocňuje vedomie spolupatričnosti s tými, ktorí tu boli pred ním. Preto sa jeho ruka „na papieri dáva viesť rukou predka“, povedané jeho veršom. Pravda, niektoré autorove básne majú jednoznačnú slovnú výbavu a obraznosť kotviacu v kresťanstve. A sú aj významovo presné.
Prof. PhDr. Tibor Žilka, DrSc.
Je významný literárny vedec a univerzitný profesor, ktorý pôsobil vo vysokom školstve 59 rokov. V septembri minulého roka odišiel do zaslúženého dôchodku, pričom s univerzitným prostredím spolupracuje naďalej ako externý posudzovateľ, člen projektových tímov či redakčných rád domácich i zahraničných vedeckých periodík. Naposledy pôsobil v Ústave stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Dané pracovisko vybudoval a viedol ako riaditeľ do roku 2017. Patrí k popredným členom Spolku priateľov MUDr. Pavla Straussa a výrazne prispel k prezentovaniu života a tvorby tohto mysliteľa, velikána originálneho kresťanského náhľadu, za čo mu bola v roku 2015 odovzdaná Cena Pavla Straussa.
Tibor Žilka je stále aktívnym členom viacerých svetových literárnych a kultúrnych organizácií. Je jedným zo zakladateľov a prvých členov literárnovedného pracoviska, známeho pod názvom Kabinet literárnej komunikácie (v súčasnosti Ústav literárnej a umeleckej komunikácie). Ako uznávaný odborník v oblasti semiotiky, štylistiky, naratológie a poetiky prednášal na viacerých univerzitách a vo vedeckých inštitúciách doma i v zahraničí. Systematicky publikuje v domácich i zahraničných vedeckých zborníkoch a časopisoch. Jeho štúdie a eseje boli uverejnené vo viacerých európskych štátoch. Ku kľúčovým patria najmä jeho diela: Poetický slovník (1984, 1987), Postmoderná semiotika textu (2000), (Post)moderná literatúra a film (2006), Vademecum poetiky (2006, 2011), Text a posttext: cestami poetiky a estetiky k postmoderne (2011), Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy (2012, 6. vydanie), Dobrodružstvo teórie tvorby (2015), Od intertextuality k intermedialite (2015) a i.
Svojou literárnovednou tvorbou významne prispel k prezentácii života a tvorby autorov slovenskej katolíckej moderny, výrazne podporoval, vedecky zastrešil a spoluorganizoval viaceré medzinárodné vedecké konferencie, ktoré sa konali na pôde Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF v Nitre. Z nich vzišli i zborníky štúdií Pavol Strauss a katolícka moderna (2014), Piráti krásy (2015), Jozef Tóth a katolícka moderna (2016), Rudolf Dilong a stredoeurópska katolícka literatúra (2017) a Kultúra a súčasnosť 17 (2018), ktorých editorom je Ján Gallik a vedeckým redaktorom Tibor Žilka.
Napokon mal veľkú zásluhu aj na organizovaní medzinárodnej konferencie Svätojakubská cesta v umení a cestovnom ruchu, ktorá sa konala v roku 2016 na Fakulte stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Tibor Žilka je osobnosťou, ktorá neustále pomáha mladým literárnym vedcom napredovať a podporuje ich aj v úsilí prezentovať kresťanské hodnoty, umeleckú i vedeckú tvorbu, vybudovanú na spirituálno-religióznej báze.
Prof. akad. mal. Ján Kudlička, ArtD.
Prof. Ján Kudlička, akademický maliar, pochádza z Ružomberka. Po ukončení štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri profesora Jána Želibského sa v roku 1972 vrátil do rodného mesta, kde žije a tvorí dodnes.
Ján Kudlička pripomína v mnohom renesančného človeka, napísala v doslove do jeho najnovšej knihy Atmosféry Jana Juhásová, a má pravdu, pripomeniem si to zakaždým, keď sa s ním stretnem. Teší sa zo života, no zároveň ho hĺbkovo, meditatívne prežíva. Centrom jeho celoživotného záujmu sa od sedemdesiatych rokov stala krajina, osobitne krajina Oravy a Liptova, čo panoramaticky dokumentuje monografia Mystérium krajiny. Zaujímajú ho pocity a vnemy, svoju tvorivú metódu prirovnáva k uvoľňovaniu básne od zbytočných slov, preto mu je poézia blízka. Má veľa priateľov medzi básnikmi, nezameniteľným výtvarným sprievodom prispel do mnohých básnických kníh. Predstavuje typ výtvarníka, ktorý tiež sám píše. Pocitové záznamy z ciest a básnické reflexie nachádzame napríklad v jeho autorskej monografii Ná/znaky.
Jeho dlhodobý záujem o krajinu má úplne prirodzene aj svoju druhú polohu: zvlášť na Orave je viditeľné prepojenie krajiny so sakrálnosťou. Kudlička v krajine nachádza inšpiráciu aj pre svoje hlavné sakrálne témy, ktorými sú Madona, Korpus a Pieta.
V rozhovore pre Katolícke noviny v roku 2014 uviedol: „Tri (pre mňa) základné sakrálne témy, teda Madona, Korpus a Pieta, sa stali mojimi dlhodobými a permanentnými návratmi. Musím povedať, že ich chápem ako veľmi silné témy kresťanstva. Uvedomujem si ich nespočetné výtvarné stvárnenia umelcami najvyšších kvalít v priebehu formovania a existencie ľudstva a našej kresťanskej histórie. V tomto zmysle sa aj ja snažím k nim pristupovať, narábať s ich obsahom a významom. Usilujem sa o to, aby moje stvárnenie bolo hlboké, aby nadväzovalo na tradíciu, no zároveň bolo uchopené novým spôsobom.“
Téma piety našla svoje vyjadrenie v knihe Lamium album, ale tiež napríklad v realizácii trinásteho zastavenia Kalvárie na Peknej vyhliadke v Starom Smokovci. Téma Madony sa objavila v knihe Rosa mystica, ale aj mimo nej v početných nových a nových spracovaniach. Zdá sa, že práve Madona je pre Kudličku silný magnet. Na jednej strane je protipólom Fullovej Madony svojou minimalistickou výpoveďou, na druhej strane je podľa jeho vlastných slov „mystériom, esenciou tvaru, farby a rytmu, nedeľným bielym obrusom spájajúcim ľudí“. Kudličkova Madona je tiež vesmírna, v jeho vnímaní má centrálnu polohu.
Ján Kudlička počas svojho života prešiel všetkými stupňami pedagogickej činnosti. V tom istom, už spomínanom rozhovore sa vyznáva: „Môžem potvrdiť, že pedagogickú činnosť mám rád, že je plne v súčinnosti s mojím statusom tvorivého výtvarníka, tieto aktivity sa spoločne prelínajú, doplňujú, kooperujú. Táto činnosť je pre mňa rovnako dôležitá ako súžitie s umením (nielen výtvarným) alebo súžitie so svetom vo všeobecnosti... V orientácii a hľadaní vlastnej osobnosti mladého človeka zohráva pedagóg dôležitú úlohu. Dobrý pedagóg otvára študentom oči pre nové vnemy, nové vízie, učí ich vnímať povrch, ale aj vnútro, naznačuje cestu. Takto pristupujem k mladým aj ja.“
Umelca a človeka Jána Kudličku charakterizuje široká synestézia, schopnosť vytvoriť harmóniu a rovnováhu v rozmanitých a niekedy aj protichodných podnetoch. Táto dispozícia organicky v sebe zahŕňa hľadanie a nachádzanie moderného výrazu pre tradičné kresťanské hodnoty. V obidvoch rozmeroch, ako tvorca aj ako pedagóg, má váhu a rešpekt uznávanej, celistvej osobnosti, prispievajúcej k rozvoju kresťanskej kultúry.
Ďakovný prejav Jána Zambora
V mene ocenených a svojom mi pripadla úloha poďakovať sa otcom biskupom, členom Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru pri Konferencii biskupov Slovenska za priazeň, ktorej sa nám dostalo udelením významného ocenenia Fra Angelico. Zaiste vyjadrím nielen vlastný pocit, že napriek sledovateľnej línii vo vlastnej tvorbe, charakterizovanej tvorivou prezentáciou kresťanských hodnôt a ich presadzovaním, i napriek spontánnosti týchto prejavov, viacerých z nás – osobitne...
Podrobnejšie o slávnosti odovzdvania ocenení
a laudáciá ostatných ocenených umelcov na stránke Koferencie biskupov Slovenska
(zdroj uvádzame so súhlasom KBS):