Mila Haugová
ATMOSFÉRA : SIMULTÁNNE
„Spievajú vtáci. Mnohí napomáhajú
Nebu. A básnik ich
Vidí. Dobré je podržať sa druhých.
Nikto neunesie sám svoj život.“
(Friedrich Hoelderlin)
Rozsvieťme si život. Bývajme v izbe rastlín.
V záhrade svetla si postavme ženské hniezdo
na vysokom strome : jeho tieň vonia ako tráva.
V trhline času augustové svetlo – večer okolo pol šiestej
zrazu zaveje chladný vánok z hory a zo strnísk.
Ovocie teraz dozrieva : divoké zvieratá sa pomaly ukladajú na ležoviská : priblížia sa spánku. Príde ku mne rastlinozviera počuje ma rozumie : vieme sa spolu dohovoriť s Bohom.
Na lúke sa naše zlaté telá spájajú objímu : hudba
je zjavenie v duši : sme tu : teraz v spletenom hniezde
mužov žien a detí : zasmejeme sa bez príčiny lebo
sa otvára nádej :
Rastliny vyrastajú z nás : my rastieme s nimi : čakanky
medovky : ľubovník : popínavé ruže...
v údolí spáčov sa prebudíme : pred našim oknom do rána vyrástol strom : zelená vôňa orecha : žltý oker hrušky:
tichý hlas v nás sľubuje : budeme tu žiariť v nekonečne :
kamera oka filmuje nekonečný priestor:
Splynutie :objatie : objav tiel : dýchame spolu srdce
je červená vzducholoď vyletí na oblohu večer mlčky pristáva v zárezoch trávy : sme Tu simultánne so všetkým:
aj to je naše čo nevidíme :
Krížom cez lúku elegantne prebehne fenka weimaráka
je znova šteniatko hodvábne ju hladkáme spoločnou rukou : sme tu jediným neviditeľným telom duše:
Všetko je teraz spln a to nesplnené:
Sme tu ako v tichom prázdnom Božom chráme
Ako ticho sa tu bezstarostne hráme...
Ticho ako keď prestane plakať dieťa
Ako ticho si raz pri mne zastal viem Ťa : do objatia si ma zovrel ako vzkriesenie
ako ticho Tvoja ruka stále siaha po mojej:
Som lukostrelkyňa hviezd skrotená krásou čistým slovom ... á
G.P. Hontianske Nemce 5-7 august 2022