PovestiBajky - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Prejsť na obsah
Povesti a bájky na novembrovom KNS
Súčasťou klubového stretnutia 29. novembra 2017 bolo aj predstavenie nových diel  našich členov: Levočských povestí Jána Milčáka a knihy  Juraja Šebestu Bajky 1. Diela vo svojich kritických reflexiách predstavili  Ján Beňo a Timotea Vráblová.
Ján Beňo vo svojej reflexii stručne priblížil Milčákovu tvorbu, ktorej súčasťou, popri úspešných rozhlasových hrách sú i početné knihy určené detskému čitateľovi. Jeho Chlapec Lampášik bol v roku 1996 zapísaný na Čestnú listinu IBBY a jeho doterajšia tvorba pre deti a mládež patrí k trvalým hodnotám  slovenskej detskej literatúry. Po Rozprávke o oslíkovi z roku 2012 sú jeho novým dielom povesťové príbehy o kráľovskom meste Levoča, meste, v ktorom Ján Milčák trvale žije a dôkladne pozná jeho bohatú históriu, spojenú nielen s mnohými známymi osobnosťami, ale i ako mesto, ktoré bolo križovatkou obchodných ciest a denne ním prechádzali kupecké vozy „po vrch naložené  tovarom od výmyslu sveta.“ A práve pohľad na kupeckú a remeselnícku Levoču tvorí ťažisko siedmych Milčákových príbehov. Medzi jej kamennými múrmi, bránami, baštami a uličkami sa odohrávajú kováča Eliáša, verklikára Saula, medovnikára Tomáša, chromého magistra či krásnej Teofily. Beňo priblížil jednotlivé príbehy, ktorých povesťový základ bol pre Milčáka impulzom predstaviť dobovú Levoču s reálnymi postavami a s ich často dramatickými osudmi i rozprávkovými bytosťami, ktoré sa rovnako stali súčasťou pamäti kráľovského mesta. Beňov pohľad na Milčákove Levočské povesti budeme publikovať v rubrike Kritické reflexie.

Juraj Šebesta sa popri rozsiahlej prekladateľskej tvorbe a vedeniu Mestskej knižnice v Bratislave venuje aj prozaickej tvorbe určenej tínedžerskej generácii – predstavil sa úspešnými knihami Keď sa pes smeje a Venussha. Jeho knihu Bájky 1 označila literárna vedkyňa  Timotea Vráblová za zaujímavý tvorivý príspevok do rámca tohto dnes málo pestovaného literárneho žánru – najmä na pozadí silnej klasickej bájkárskej ezopovskej tradície, ktorá tvorí aj príbehové pozadie Šebestových bájok. Zdôraznila aj okolnosti za ktorých príbehy vznikali: na podnet vydavateľky Nory Nostereckej z Asociácie Corpus a so zámerom šíriť ich medzi rómskymi deťmi – preto súčasťou vydanie knihy sú v preklade Mariána Baloga publikované vybrané príbehy aj v rómčine ako Phure vakeribena – o bajky 1. Ďalej uviedla, že viaceré bájky majú podobu zvieracích rozprávok a kým klasická ezopovská či lafontainovská bájka má jedno záverečné poučenie, Šebesta sa rozhodol pripojiť ku klasickému ezopovskému poučeniu z príbehu (graficky v knihe zvýraznenému) i dve tri vlastné poučenia, ktoré okrem didaktického, majú často skôr ironicky odľahčený rozmer. Na jej vyzvanie potom prítomný autor prečítal niektoré svoje bájky aj s ich zdvojenými či strojenými poučeniami a pripojil svoju autorskú skúsenosť s týmto žánrom, ktorá bola pre neho obohacujúca, ale nerád by sa k nej v budúcnosti vracal...
 
Aj reflexiu Timotey Vráblovej budeme publikovať v rubrike Kritické reflexie.
K stretnutiu KNS sa vraciame i fotografiami D. Inštitorisovej.          
Podujatia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Návrat na obsah