SEpohlady - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah
Multikultúrne  Stredoeurópske pohľady
 
Pred dvoma rokmi obohatil našu literárnu scénu nové periodikum Stredoeurópske pohľady , časopis pre jazyk, literatúru, kultúru a média. Publikujú v ňom slovenskí, českí, maďarskí a poľskí literárni vedci, ktorí predstavujú osobností a aktuálne témy svojich národných literatúr a zároveň prinášajú zaujímavé pohľady na zložitý systém vzájomných vzťahov a ich presah do multikultúrnych aspektov prítomných v prezentovaných umeleckých dielach. Každé číslo časopisu je zároveň tematicky zamerané na niektorú špecifickú literárnu či multikultúrnu tému.
 
Stredoeurópske pohľady č. 2/2020 sú venované mystickej spisbe a obrazom vnútorného sveta. Spolueditorom čísla je spolu so Zuzanou Vargovou aj náš klubový kolega Ján Gallik. Publikované texty predstavujú literárnu tvorbu inšpirovanú transcedentnou skúsenosťou  a načierajú do židovsko-kresťanskej tradície. V tomto smere je pozoruhodná štúdia Jána Mička o histórii, filozofii i mystike chasidov, pričom osobitne predstavuje tvorbu významnej osobnosti rabína Nachmana z Braslavi. Objavná je i štúdia Zuzany Civáňovej Príbeh o Božom milosrdenstve v jednej duši, približujúca životný príbeh kolumbijskej mystičky Laury Montoyovej, v rehoľnom živote známej ako Matka Laura od sv. Kataríny Sienskej. O transcedentálnom uhle pohľadu v stredovekej literatúre, zahrnujúci filozofiu, estetiku i hodnotenie každodenného života stredoveku píše Marta Keruľová v rozsiahlej štúdii Kult vertikály v stredoeurópskej kultúre. Tematiku obrazov vnútorného sveta literárnych hrdinov predstavuje Zuzana Kopecká interpretáciou vnútorného sveta hlavných postáv románov  slovenského spisovateľa Jána Hrušovského Muž s protézou a českého prozaika Egona Hostovského Ztracený stín. Tu si dovolím uviesť aj osobnú skúsenosť: Jána Hrušovského som osobne poznal a mal som možnosť rozprávať sa s ním o zrode Muža s protézou, diela, ktoré patrí k jeho umeleckým vrcholom. A keď v roku 1969 ešte stihli v Čechách vydať časť diela emigranta E. Hostovského, mal som možnosť zoznámiť sa aj s jeho tvorbou (autorka štúdie má možno prehľad aj o tom, či sa po roku 1990 jeho dielo vrátilo do českého literárneho povedomia).
 
Už len stručne uvediem, že číslo prináša štúdiu Kataríny Zechelovej o formách pluralitnej reality v prozaickej tvorbe Arthura Schnitzlera, textologicky orientovanú štúdiu Patra Komendu o tvorbe českého prozaika Jana Čepa, štúdie poľských a českých vedcov M. Jozeka a M. Čuřína a osobitne čitateľsky príťažlivú štúdiu Marty Germuškovej o literárnom stvárnení černovskej tragédie v prozaickej tvorbe Antona Laučeka. Rovnakú príťažlivosť pre nás predstavuje štúdia Viery Žemberovej o našom klubovom kolegovi Jánovi Milčákovi Nikdy nedám na to, čo povedia iní. Citát aspoň zo záveru štúdie: „ Autorská prítomnosť Jána Milčáka je žánrom, tematikou, poetikou, štylistikou a komorným filozofovaním o potrebe byť a žiť, nech je to aj nad sily jednotlivca, v prítomnom literárnom živote neprehliadnuteľná“.
 
A dovolím si byť ešte raz osobný: na záver čísla editori zaradili príhovor prof. PhDr. Tibora Žilku, DrSc., ktorým sa  8. septembra 2020 rozlúčil s pracovníkmi Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre. Stručne v príhovore prešiel všetkými etapami svojho 59 ročného pedagogického pôsobenia – od Pedagogického inštitútu cez Pedagogická fakultu a Ústav literárnej komunikácie (všetko v Nitre), šestnásťročného pôsobenia na univerzitách v Budapešti a Pilíšskej Čabe, až po záverečné pôsobenie na Fakulte stredoeurópskych štúdií, kde, rovnako na ostatných pedagogických a vedeckých pôsobiskách, rovnako vychoval generáciu nových literárnych vedcov.  Kto sa chce o Tiborovi Žilkovi dozvedieť viac – ba možno všetko – môže sa tešiť na knihu rozhovorov, ktoré pripravujem pre Literárne informačné centrum pod názvom Dar a bremeno dvojitej identity. V príprave rozhovorov nás neodradilo ani bremeno covidovej pandémie.
 
Anton Baláž  
Návrat na obsah