Esenciálny muž Julo Vanovič
Aj sa sporí, lebo hľadá esencie. Keď myslí, myslí so zanietením, myslí myšlienkami, keď otvára, otvára cesty aj katedrály. Praktizuje duchovný facebook sieťovania napísaných svetov, a je ním fascinovaný.
Naposledy som to zažila, keď sme sa rozprávali o knihe Alain Bésançon Svatá Rus. Jeho „trojkou“ boli Šalda, Černý a Matuška, ale aj mnoho ďalších, napríklad Timrava. Šalda ako bohonosič, Černý intelektuálnou povahou: „... přišel sem na svět, abych byl jiný než ti druzí a jiný sám v sobě. Nesmířen a neuklidnitelný. Přišel jsem na svět abych protestoval. Zde, a snad i tam“. Matuška, okrem iného aj preto, že sa bál hadov (moci), ale sakrálne miesta boli pre neho geniom loci. Putovali spoločne aj osve, sub specie aeternitatis, pod zorným uhlom večnosti. Julo Vanovič je esenciálny muž, volajúci po charizmatických vodcoch, mravných a intelektuálnych autoritách. Volá po nich, lebo sám takou autoritou je. Politickí väzni po polstoročí komunistického februára vyslali správu, že „netrestaný zločin je stále přítomen“. Nemyslieť nie je trestné. Ale opúšťať voňavkársku prácu s esenciami ducha je, v duchu Vanovičovho modus vivendi, trhlinou kultúry.
Dana Podracká
