Ján Gallik – Zuzana Vargová: TheTheory of Adaptation:Literature and Film. On Tibor Žilka´sTheory and its Scientific Impact.
V londýnskom vydavateľstve Heritage&Partners vyšla v minulom roku publikácia Zuzany Vargovej a Jána Gallika, ktorá sa venuje vzťahu literárneho diela a jeho adaptácie. Je výstupom projektu APVV s názvom Kritická reflexia slovenského literárnovedného a translatologického výskumu v kontexte západoeurópskej tradície a súčasnej podoby humanitných štúdií. Monografia dominantne využíva optiku výskumných aktivít literárneho vedca, semiotika Tibora Žilku, ktorého adaptačná teória sa formovala aj vďaka jeho pôsobeniu v nitrianskom Kabinete literárnej komunikácie (KLK, 1969 – 1976), ktorý definoval tradíciu umenovednej Nitrianskej školy, a bola iniciovaná aj jeho výskumom intertextuality v modernom a postmodernom umení na sklonku minulého tisícročia.
Vedecká monografia docentov Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií (ÚSJK FSŠ) UKF v Nitre je členená do troch kapitol. Tá úvodná predstavuje Tibora Žilku ako inšpirujúceho vedca, pedagóga a autora množstva odborných štúdií, monografií a učebníc. Pripomína sa v nej, že Žilka sa nevenoval len „vysokej“, ale aj populárnej literatúre, skúmal literárnu paródiu, alúziu, iróniu či grotesknosť. Bol ovplyvnený teóriou metatextu svojho niekdajšieho kolegu z Kabinetu literárnej komunikácie Antona Popoviča a vzájomný vzťah literatúry a filmu sa stal významnou témou Žilkový chštúdií i publikácií na počiatku 21. storočia.
Druhá kapitola monografie je venovaná odhaľovaniu zásadných metodologických princípov, ktoré podľa jej tvorcov ovplyvnili Žilkove názory na filmové adaptácie. Približuje myšlienky popredného českého štrukturalistu Jána Mukařovského, ktorého prednášky Žilka počiatkom 60. rokov 20. storočia istý čas navštevoval. Ďalšími inšpiratívnymi teoretikmi boli pre Tibora Žilku americký lingvista ruského pôvodu Roman Jakobson či sovietsky literárny teoretik, kulturológ a semiotik estónskeho pôvodu Jurij Michajlovič Lotman, ktorý sa venoval aj výskumu filmu. Publikácia predstavuje aj ďalšie Žilkove inšpirácie – ruského literárneho vedca Michaila Michajloviča Bachtina s jeho teóriou dialogickosti, naratívne kódy francúzskeho literárneho teoretika Rolanda Barthesa a koncept „otvoreného diela“ talianskeho semiotika a spisovateľa Umberta Eca.
Tretia kapitola publikácie prezentuje stredoeurópsky výskum na poli výskumu filmových adaptácií. Prezentujú sa v nej teórie Bélu Bálazsa, Petra Bubeníčka, Jeleny Paštékovej a iných odborníkov, ktoré sú následne porovnávané s anglosaskou tradíciou adaptačných štúdií (Linda Hutcheon, Robert Stam, Thomas Leitch či KamillaElliott). Kniha oboznamuje čitateľa aj so Žilkovou teóriou adaptačných postupov (eliminácia, adícia, kontaminácia) a intertextuality (komplexná, systémová a parciálna nadväznosť), ktorá je frekventovane citovanou v komparatistických štúdiách venovaných filmovým adaptáciám a výrazne ovplyvnila aj výskumnú orientáciu ÚSJK FSŠ UKF v Nitre, kde rodák z Plášťoviec pôsobil v rokoch 2009 až 2020. Autori v tejto kapitole prezentujú aj praktické využitie Žilkovej adaptačnej teórie vo vzdelávacej praxi. Sú presvedčení, že záujem mladej generácie o vizuálne médiá, ako súčasť fenoménu panvizualizácie, je možné využiť i v školskom prostredí pri interpretácii literárnych textov.
Anglická monografia Vargovej a Gallika nám približuje nielen stredoeurópsku estetickú a semiotickú tradíciu formujúcu Žilkovu adaptačnú teóriu, ale tiež poukazuje na jej prepojenie i odlišnosti so západnou adaptačnou tradíciou. Odhaľuje originálny prínos Žilkovho diela pre rozvoj výskumu intertextuality, intermediality a adaptačných teórií. Približuje jeho potenciál obohatiť súčasné vedecké myslenie aj za hranicami Slovenska. Publikácia je presvedčivým dôkazom o tom, ako môže lokálnateória opierajúca sa o relevantné odborné pramene obohatiť globálny diskurz v atraktívnej výskumnej oblasti.
Štefan Timko
Doc. Mgr. art. Štefan Timko, PhD. je scenárista a univerzitný pedagóg, absolvent Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave .Doktorandské štúdium absolvoval v Ústave umeleckej a literárnej komunikácie a je jedným z dlhoročných spolupracovníkov a vedeckých nasledovníkov Tibora Žilku, keďže sa venuje i problematike adaptácie, a to najmä v kontexte vzťahu medzi literatúrou a filmom. Je autorom, editorom i spoluautorom viacerých odborných publikácií, ktoré sa zaoberajú teóriou a praxou filmových adaptácií v stredoeurópskom
priestore.
priestore.