Pocta Ivanovi Kamencovi (aj slovenskej historickej vede)
K životnému jubileum historika Ivana Kamenca, ktoré sme si pripomenuli i my na septembrovom klubovom stretnutí, vydalo jeho materské vedecké pracovisko, Historický ústav SAV vo vydavateľstve VEDA (Bratislava, 2018) dielo Historik a dejiny s podtitulom V česko-slovenskom storočí osudových dátumov. Ide o takmer šesťstostranový zborník príspevkov historikov, ktorý edične pripravili jeho kolegyne z Historického ústavu Jaroslava Roguľová a Vlasta Jakciscová. Kniha má nielen reprezentačný obsah, rovnako pôsobí jej neakademicky nápaditá obálka výtvarníka Jozefa Hupku. A vhodne zvolená grafická úprava pôsobí aj ako výzva do knihy sa začítať. Ja som to urobil hneď po jej predstavení na našom klubovom stretnutí.
Kamencova osemdesiatka (nar. 27. 8. 1938) sa zaradila v podtitule knihy do avizovaných osudových dátumov česko-slovenských dejín, ktoré spoločne i v rozdelení trvajú už celé storočie. Autori príspevkov v knihe sa sústredili na dejinné obdobia, ktorými sa vo svojich článkoch, štúdiách i v knižne vydaných dielach zameral aj Ivan Kamenec. Ťažiskovým predmetom jeho historického výskumu, ako to v predhovore konštatujú aj editorky knihy, „sa stala mimoriadne náročná tematika – slovenská podoba holokaustu“. Martin Bútora preto vo vstupnom príspevku Vyoraná brázda Ivana Kamenca oprávnene konštatuje, že práve Kamenec knihou Po stopách tragédie „otvoril dlhodobo obchádzanú až tabuizovanú tému devastácie slovenského židovstva.“ Analyzoval spoločenské a politické pozadie, na ktorom sa autochtónny antisemitizmus na Slovensku s prispením nemeckého nátlaku sformoval do ucelenej protižidovskej politiky vojnovej Slovenskej republiky. Na Kamenca postupne nadviazali ďalší slovenskí historici, a tak prvá tematická časť knihy prináša štúdie Miloslava Szabóa Náboženské alebo rasové sprisahanie? Antisemitizmus v publicistike katolíckeho kňaza Andreja Rojka, Kataríny Meškovej Hradskej Vavro Šrobár a jeho vzťah k Židom, Eduarda Nižňanského a Barbory Jakobyovej Lokálni aktéri počas holokaustu.
Prípad dvoch katolíckych kňazov z Dolného Kubína: Ignác Grebáč-Orlov a Viktor Trstenský, Jána Hlavinku Sklamanie „umiernených“ ľudákov: Prvý arizačný zákon a jeho výsledky a Moniky Vrzgulovej a Petra Salnera Strach náš každodenný, v ktorej mladá historička a známy etnológ nadväzujú na Kamencove myšlienky vyslovené v štúdii Fenomén strachu (nielen v našich?) moderných dejinách, publikovanú ešte v roku 1992 v Slovenských pohľadoch, no aj s odstupom rokov rovnako aktuálnu a podnetnú.
Stále živými, často ešte dostatočne neprebádanými, predtým i tabuzovanými témami i osobnosťami našej histórie, rovnako i literárnymi a umeleckými postavami sa vo svojich štúdiách, zaradených do knihy, zaoberajú autori príspevkov v ďalších tematických oblastiach. Uvediem aspoň štúdiu známeho českého historika Jana Rychlíka Interpretácia Slovenského národného povstania v neoľudáckej exilovej histórii, pozoruhodné osobné vyznanie Viléma Prečana, ktorý „vyoral“ hlbokú poznávaciu brázdu nielen v českej, ale rovnako i v slovenskej historickej vede a svedectvom o tom je jeho text Moje Československo, Česko-Slovensko, Česká republika a Slovenská republika, objavné štúdie Martiny Fiamovej o vplyve nacistického Nemecka na poľnohospodársku politiku Slovenskej republiky po salzburských rokovaniach, Michala Schvarca o zločinoch slovenských vojakov v okupovanom Sovietskom zväze, Maríny Zavackej o povinnom ódizovaní Víťazného februára v médiách pred novembrom 1989 či menej známe fakty o projekte medzinárodnej pomoci a solidarity UNRRA, ktorá natrvalo zostala aj v pamäti povojnovej slovenskej generácie. Do knihy prispeli aj členovia KNS – Mária Bátorová štúdiou o podobách socialistického realizmu v slovenskej literatúre, osobitne v tvorbe Dominika Tatarku a Františka Hečka v románoch z päťdesiatych rokov, Vlasta Jaksicsová úvahou Moderna a intelektuál v 20. storočí, Rudolf Chmel obsiahlou reflexiou Intelektál medzi pamäťou a dejinami a pripojil som sa k nim aj ja z vlastnej pamäti vylovenou spomienkou na stretnutia s Ivanom Kamencom a inšpirujúci vplyv jeho tvorby na moje vlastné knihy, ktoré sa tiež zaoberajú osudmi slovenskej židovskej komunity.Príspevky publikované v knihe Historik a dejiny svedčia aj o tom, že slovenskej historickej vede sa podarilo oslobodiť od tlaku ideológie, vstúpili do nej mladí historici, ktorí sa vracajú „ad fondes“, lebo bez dôkladného poznania prameňov sa nedá budovať skutočné historické poznanie ako jedna z účinných ciest posilňovania nášho historického vedomia. Kniha venovaná Kamencovej osemdesiatke je aj odrazom jeho opakovane vyslovovanej zásady, že „historik nie je sudca, ani prokurátor“. Jej napĺňanie dnešnou i budúcou slovenskou historickou vedou bude najväčšou a trvalou poctou Ivanovi Kamencovi.
Anton Baláž
