Rozhovory s Rudolfom Dobiášom v Slovenskom dome
V Slovenskom dome v Prahe, ktorý sa stal pred rokom reprezentatívnym priestorom na prezentácie slovenskej kultúry v českej metropole sa v piatok 25. septembra uskutočnila prezentácie knihy rozhovorov Antona Baláža s Rudolfom Dobiášom. Viac ako dvestostranový knižný dialóg prozaika a publicistu s bývalým jáchymovským väzňom vyšiel v roku 2014 v Literárnom informačnom centre pod názvom Vyniesť na svetlo dňa príbehy dlhej noci. Prezentácia sa uskutočnila v spolupráci s Klubom nezávislých spisovateľov a Spoločnosťou M.R. Štefánika.
Knihu pred početným publikom uviedol historik a neúnavný propagátor slovenskej literatúry v Česku PhDr. Vojtech Čelko. Predstavil Rudolfa Dobiáša ako autora, ktorý má v súčasnej slovenskej literatúre výnimočné postavenie tak svojimi životnými osudmi, ako aj témami svojich kníh. " Jeho životná cesta bola poznamenaná skrivodlivosťami päťdesiatych rokov. Ako devätnásťročný absolvent trenčianskeho gymnázia, po troch mesiacoch štúdia slovenčiny a ruštiny na Filozofickej fakulte v Bratislave bol zatvorený. Za naivnú karikatúru, zobrazujúcu smažiaceho sa Stalina s Gottwaldom v pekelnom kotle, ktorú rozširovala ilegálna organizácia "Stráž ľudu" založená bývalými katolíckymi skautmi z Dobiášovej rodnej obce Dobrá, bol vo vykonštruovanom politickom procese odsúdený na osemnásť rokov väzenia. K tejto výške trestu prispela skutočnosť, že ako trojmesačného vysokoškoláka ho označili za "ideológa skautskej skupiny". Chalan žijúci na dedine, z rodiny kde nemali ani rádio, ani neodoberali žiadne noviny, bol obvinený z vlastizrady. Sám v rozhovore povedal, že ani nechápal o čo ide, keď ho obhajca pred pojednávaním upozornil, že ako "ideovému vodcovi" Stráže ľudu, ako sa skupina bývalých skautov nazvala, v prípade, že sa potvrdí čo vedúci skaut pod fyzickým tlakom popriznával, mu hrozí najvyšší trest." Čelko konštatoval, že o svojej koncetráčnickej skúsenosti začal písať knihy až o tridsať rokov. Preto kniha rozhovorov prináša genézu celej Dobiášovej tvorby od básničiek pre deti, cez rozhlasové hry a rozprávky až k jeho knihám o osude jáchymovských väzňov. Pre českých čítateľov knihy osobitne zaujímavo pôsobia zmienky o mnohých českých básnikoch, ktorých dielo poznal v tábore. Medzi inými spomína Vladimíra Holana, ktorého v septembri 1960 vďaka synovi svojho spoluväzňa Emana Zábranu, prekladateľovi a spisovateľovi Janovi Zábranovi , navštívil v jeho byte na pražskej Kampe. Kniha približuje aj mnohých známych či menej známych spoluväzňov a ich osudy.
Anton Baláž na prezentácii hovoril o zrode rozhovorov a Rudolf Dobiáš zarecitoval niektoré zo svojich známych básní venovaných svojej matke a "jáchymovským chlapcom". Na prezentácii sa zúčastnili aj predstavitelia organizácie Mene tekel, ktorá v Čechách udržiava pamiatku na ľudí, osudy ktorých tragicky poznačil totalitný komunistický režim
V Slovenskom dome v Prahe, ktorý sa stal pred rokom reprezentatívnym priestorom na prezentácie slovenskej kultúry v českej metropole sa v piatok 25. septembra uskutočnila prezentácie knihy rozhovorov Antona Baláža s Rudolfom Dobiášom. Viac ako dvestostranový knižný dialóg prozaika a publicistu s bývalým jáchymovským väzňom vyšiel v roku 2014 v Literárnom informačnom centre pod názvom Vyniesť na svetlo dňa príbehy dlhej noci. Prezentácia sa uskutočnila v spolupráci s Klubom nezávislých spisovateľov a Spoločnosťou M.R. Štefánika.
Knihu pred početným publikom uviedol historik a neúnavný propagátor slovenskej literatúry v Česku PhDr. Vojtech Čelko. Predstavil Rudolfa Dobiáša ako autora, ktorý má v súčasnej slovenskej literatúre výnimočné postavenie tak svojimi životnými osudmi, ako aj témami svojich kníh. " Jeho životná cesta bola poznamenaná skrivodlivosťami päťdesiatych rokov. Ako devätnásťročný absolvent trenčianskeho gymnázia, po troch mesiacoch štúdia slovenčiny a ruštiny na Filozofickej fakulte v Bratislave bol zatvorený. Za naivnú karikatúru, zobrazujúcu smažiaceho sa Stalina s Gottwaldom v pekelnom kotle, ktorú rozširovala ilegálna organizácia "Stráž ľudu" založená bývalými katolíckymi skautmi z Dobiášovej rodnej obce Dobrá, bol vo vykonštruovanom politickom procese odsúdený na osemnásť rokov väzenia. K tejto výške trestu prispela skutočnosť, že ako trojmesačného vysokoškoláka ho označili za "ideológa skautskej skupiny". Chalan žijúci na dedine, z rodiny kde nemali ani rádio, ani neodoberali žiadne noviny, bol obvinený z vlastizrady. Sám v rozhovore povedal, že ani nechápal o čo ide, keď ho obhajca pred pojednávaním upozornil, že ako "ideovému vodcovi" Stráže ľudu, ako sa skupina bývalých skautov nazvala, v prípade, že sa potvrdí čo vedúci skaut pod fyzickým tlakom popriznával, mu hrozí najvyšší trest." Čelko konštatoval, že o svojej koncetráčnickej skúsenosti začal písať knihy až o tridsať rokov. Preto kniha rozhovorov prináša genézu celej Dobiášovej tvorby od básničiek pre deti, cez rozhlasové hry a rozprávky až k jeho knihám o osude jáchymovských väzňov. Pre českých čítateľov knihy osobitne zaujímavo pôsobia zmienky o mnohých českých básnikoch, ktorých dielo poznal v tábore. Medzi inými spomína Vladimíra Holana, ktorého v septembri 1960 vďaka synovi svojho spoluväzňa Emana Zábranu, prekladateľovi a spisovateľovi Janovi Zábranovi , navštívil v jeho byte na pražskej Kampe. Kniha približuje aj mnohých známych či menej známych spoluväzňov a ich osudy.
Anton Baláž na prezentácii hovoril o zrode rozhovorov a Rudolf Dobiáš zarecitoval niektoré zo svojich známych básní venovaných svojej matke a "jáchymovským chlapcom". Na prezentácii sa zúčastnili aj predstavitelia organizácie Mene tekel, ktorá v Čechách udržiava pamiatku na ľudí, osudy ktorých tragicky poznačil totalitný komunistický režim
