Januárové stretnutie KNS bolo tradičné, avšak v pozadí s kamerami
V poslednú januárovú stredu 2019 sa členovia Klubu nezávislých spisovateľov stretli opäť v študovni Mestskej knižnice v Bratislave, aby diskutovali nad dvoma knižnými novinkami našich členiek a členov, a tiež, aby si pripomenuli životné jubileum profesora Tibora Žilku.
Celkom čestvú romacu Hévíz 2090 (Culture Positiv, 2018) od Juraja Šebestu, útlu knihu s podtitulom Láska kedysi a dnes autor opatril symbolom vekovej prípustonosti podľa vzoru označovania audiovizálnych diel. Svoj románik posunul – na odlíšenie od predchádzajúcich kníh pre mládež – do kategórie dospelého publika nad 18 rokov, podľa jeho slov skôr preventívne, pričom vyvrátil upodozrievanie z úmylov marketingovej podprahovej podpory avíza znejúceho: nevhodné pre čitateľov do 18 rokov.
Referát pripravil a predniesol Jozef Špaček – jeho znenie prinášame v rubrike Kritické reflexie.
V diskusii členovia klubu viac než šteklivé podtóny erotiky a prežívania lásky hlavného hrdinu Istvána reflektovali záblesky súčasnej histórie a utopisticko-dystopické vízie autora, ktoré preniesol na zobrazenie života rozvetnej rodiny hrdinu a budúci obraz štátneho usporiadania na území bývalého Rakúsko-Uhorska do budúcnosti, ktorej však súčasní diskutéri už ani nebudú priamymi svedkami.
Druhá analyzovaná kniha je z iného žánra, primárne patrí do oblasti teatrologickej literatúry, i keď svojím žánrovo vyznečeným titulom Eseje o bábkovom divadle (Brno, 2018) jej autorka Dagmar Inštitorisová predosiela, že má širší čitateľský potenciál než úzko profesijný okruh divadelníkov. Eseje zostavila z prevažne publikovaných textov, niektoré sú upravené pre toto vydanie. Mapujú Inštitorisovej teatrologické a filozoficko-estetické uvažovanie nad podobami, najmä však miestom a recepciou divadeleného žánra (často neoprávnene v súčasnosti zúženého pre detského diváka), ktorého korene vyrástli z matérie spoločenských a mocenských pohybov v starovekých spoločenstvách a kultúrach, a postupne formovali svoje plody – hry a inscenácie do symbolicko-vizuálneho divadelného tvaru, ktorého interpretom je predovšekým bábka: hovoriaca neživá bytosť, médium medzi vysielateľom a prijímateľom, ktorá si v rôznych dobách, spoločenstvách, ideológiách a zámeroch mohla vždy dovoliť viac, ako ľudská osoba.
Referát predniesol profesor Ladislav Šimon, publikujeme ho v rubrike Kritické reflexie.
Profesor literatúry na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa Tibor Žilka len deň pred naším stretnutím dovŕtil 80. rokov – a s obdivuhodnou energiou a espritom je aktívnym členom nášho klubu. Laudácio na jeho počesť a uznanie jeho literárno-vednej univerzitnej práci (bol spluzakladateľom tzv. Nitrianskej školy, hosťom na akademických pôdach mnohých európskych univerzít, takmer dve desaťročia pôdobil v Budapešti, je autorom zakladateľského Poetického slovíka a mnohých publikácií) predniesla jeho dlhoročná spolupracovníčka Dagmar Inštitorisová, osobné vyznanie z pracovného pôsobenia v Nitre pridala i Mária Bátorová. Laudácio publikujeme v rubrike Jubilanti.
Na stretnutie členov KNS si scenáristka a režisérka Mariana Čengel-Solčanská tentoraz priviedla aj malý filmový štáb, aby tu zbierala "materiál" pre dokumentárny film o činnosti a osobnostiach nášho klubu.
Text a foto: Ľubica Suballyová