Nové básnické zbierky Štefana Kuzmu
Od vstupu do literatúry v roku 2009 vydal Štefan Kuzma osem básnických zbierok a štyri romány a tento rok obohatí slovenskú pôvodnú tvorbu troma novými knihami poézie. Všetky tri vychádzajú vo vydavateľstve Georg, Žilina 2016 a dopĺňajú ich autorove vlastné fotografie inšpirované prírodou a jeho zahraničnými cestami. Každú z nich sprevádza aj kritická reflexia. Mária Bátorová charakterizuje básnika Štefana Kuzmu ako" úkaz, ktorý sa vynoril a zaplavil literárnu scénu", pre Vladimíra Petríka je jeho tvorba poéziou životnej zrelosti a Zlata Matláková uvádza, že " Štefan Kuzma prostredníctvom svojej poézie predkladá pohľad na jedinečný a neuchopiteľný nadzmyslový svet s orientáciou na odkrývanie večnosti."
Ich skrátené kritické texty sprevádzajú aj pohľad na jednotlivé básnické knihy.
rukojemník vody
Tak ako poézia Štefana Kuzmu z individuálneho pocitu, zážitku, životnej filozofie vzniká, tak do nej naspäť plynie a v čitateľovi zanecháva zážitok, dojem, pocit spojený s imaginárnym svetom, do ktorého na chvíľu s básnikom vstúpil cez farby, vietor, zvláštne tvary a tiene, cez vidiace oči a napriek silnej uzavretosti aj cez kúsok spolupatričnosti. Toto všetko v Kuzmovej poézii už bolo pred zbierkou rukojemník vody. No táto zbierka má niečo, čo doposiaľ nebolo prítomné v tej podobe, ako je to teraz. Centrálne postavenie abstrákt, ako je čas, sen, pamäť, nostalgia, tieseň, prázdno a iné, ktoré boli spojené s okamihom, nadobudlo v tejto zbierke niečo špecifické: konkrétnu stálosť v súvislosti s konkrétnou topografiou - centrálnym miestom básnikovho života. Identifikujeme v mnohorakých variáciách rovinu (ktorá je básnikovi aj "schodiskom na vežu"), rieku, mesto okrúžené hradbami, vežu (mestskú, ale aj veže kostolov v "stovežatom Ríme"), teda špecifiká mesta, ktoré poznávame, aj keď tam nežijeme, aj keď by sme nevedeli, že básnik žije v Trnave. Múr ako emblém vlastníctva a osobnej ochrany mesta, ale aj domu, emblém stromu, ktorý je (v protiklade k postmodernej rizomatickej teórii) emblémom moderny, so svojimi koreňmi a vertikálou - kmeňom a korunou, ktorá má v rovinatom kraji nezastupiteľnú úlohu poskytnutia tieňa...
Od vstupu do literatúry v roku 2009 vydal Štefan Kuzma osem básnických zbierok a štyri romány a tento rok obohatí slovenskú pôvodnú tvorbu troma novými knihami poézie. Všetky tri vychádzajú vo vydavateľstve Georg, Žilina 2016 a dopĺňajú ich autorove vlastné fotografie inšpirované prírodou a jeho zahraničnými cestami. Každú z nich sprevádza aj kritická reflexia. Mária Bátorová charakterizuje básnika Štefana Kuzmu ako" úkaz, ktorý sa vynoril a zaplavil literárnu scénu", pre Vladimíra Petríka je jeho tvorba poéziou životnej zrelosti a Zlata Matláková uvádza, že " Štefan Kuzma prostredníctvom svojej poézie predkladá pohľad na jedinečný a neuchopiteľný nadzmyslový svet s orientáciou na odkrývanie večnosti."
Ich skrátené kritické texty sprevádzajú aj pohľad na jednotlivé básnické knihy.
rukojemník vody
Tak ako poézia Štefana Kuzmu z individuálneho pocitu, zážitku, životnej filozofie vzniká, tak do nej naspäť plynie a v čitateľovi zanecháva zážitok, dojem, pocit spojený s imaginárnym svetom, do ktorého na chvíľu s básnikom vstúpil cez farby, vietor, zvláštne tvary a tiene, cez vidiace oči a napriek silnej uzavretosti aj cez kúsok spolupatričnosti. Toto všetko v Kuzmovej poézii už bolo pred zbierkou rukojemník vody. No táto zbierka má niečo, čo doposiaľ nebolo prítomné v tej podobe, ako je to teraz. Centrálne postavenie abstrákt, ako je čas, sen, pamäť, nostalgia, tieseň, prázdno a iné, ktoré boli spojené s okamihom, nadobudlo v tejto zbierke niečo špecifické: konkrétnu stálosť v súvislosti s konkrétnou topografiou - centrálnym miestom básnikovho života. Identifikujeme v mnohorakých variáciách rovinu (ktorá je básnikovi aj "schodiskom na vežu"), rieku, mesto okrúžené hradbami, vežu (mestskú, ale aj veže kostolov v "stovežatom Ríme"), teda špecifiká mesta, ktoré poznávame, aj keď tam nežijeme, aj keď by sme nevedeli, že básnik žije v Trnave. Múr ako emblém vlastníctva a osobnej ochrany mesta, ale aj domu, emblém stromu, ktorý je (v protiklade k postmodernej rizomatickej teórii) emblémom moderny, so svojimi koreňmi a vertikálou - kmeňom a korunou, ktorá má v rovinatom kraji nezastupiteľnú úlohu poskytnutia tieňa...
Mária Bátorová
cena studne
Aj keď niektoré verše v tejto zbierke majú dramatický akcent, základná tónina je vyrovnaná ako miera všetkých vecí. Autorova osobná skúsenosť, občas aj hektická, vyústila tu do osobného stoicizmu, chápajúceho javy sveta a našu účasť na nich ako danosť. Nie vždy sa im treba podriadiť, sú často mimo nás a treba ich len presne pomenovať. Kuzmovi sa to darí. Čas, ktorý nás približuje ku koncu, sa nedá zastaviť, len vhodne vyložiť. A práve čas je v tejto zbierke dominantný.
Vladimír Petrík
naveky
Štefan Kuzma prostredníctvom svojej poézie predkladá pohľad na jedinečný a neuchopiteľný nadzmyslový svet s orientáciou na odkrývanie večnosti. Príbeh, lebo básnická kompozícia naveky má naratívny charakter, je predovšetkým fascináciou lásky medzi mužom a ženou. Autor ho prekvapivo zaznamenáva od momentu osudovej udalosti, ktorou je dopravná nehoda ukončujúca život dvoch protagonistov. Prostredníctvom imaginácie predostiera svoj spôsob chápania toho, s čím nemá osobnú skúsenosť, čo nemohol odpozorovať. Napriek tomu vzbudzuje dôveru čitateľa.
Zlata Matláková
