LiteraTúry - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Prejsť na obsah
LITERAtúry alebo Za tri dni prežiť celé dlhé leto

Tri večery v Srbsku v zostave Dagmar Inštitorisová, Judita Kaššovicová, Erik Ondrejička -autori, členovia Klubu nezávislých spisovateľov a hudobník Juraj Turtev, člen Slovenskej bluesovej spoločnosti,  boli naplnením projektu LITERAtúry.  V mestách Nový Sad, Báčsky Petrovec a v obci Kulpín sme v dňoch od 7. do 9. augusta ako zohratá štvorica potešili divákov literárno-hudobným programom, v ktorom rezonovala poézia, rozprávka a blues.
 
Takto by mohla znieť oficiálna správa. Čo sme prežili, malo iný rozmer. Nešli sme totiž po osvedčených zabehaných chodníčkoch dlhoročných oficiálnych vzťahov. Bolo to inak. Vlani sa splnila moja dlhoročná túžba, navštíviť oblasti dolnozemských Slovákov. Na súkromnej ceste s priateľom, vinárom Paľom Borišom z Pezinka, ktorého rodina kedysi prišla na Slovensko od Békešskej Čaby, človekom majúcim vzťah k miestam svojich predkov i milovníkom vína, krajiny a ľudí z Dolnej zeme, sme minulé leto zakúsili jej chuť. Prešli sme trasu od Békešskej Čaby cez rumunský Nadlak, srbský Báčsky Petrovec až do chorvátskeho Iloku. Obzvlášť silný, mnohoraký zážitok nám pripravili Borišovi priatelia, ktorých sme stretli v Báčskom Petrovci a Kulpíne. Všetci boli zainteresovaní na miestnom kultúrnom dianí, udržiavaní tradícií a organizovaní kultúrneho života dolnozemských Slovákov. Srdeční, priami, prajní a pravdiví ľudia. A práve oni boli tými, o ktorých sme sa mohli oprieť pri uskutočnení našej tohtoročnej cesty.
 
Jedným z nich bol Vladimír Petráš, redaktor Radia Petrovec. Vďaka nemu a jeho ochotným priateľom, medzi ktorými bol aj riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci, Vladimír Valentík, sme mali otvorené dvere v Slovenskom kultúrnom centre Šafárik v Novom Sade aj v priestoroch Divadelnej kaviarne v Báčskom Petrovci. V Kulpíne  Milina Krňac oslovila Pavla Gažu, predsedu MO Matice slovenskej a vďaka nim sa pridali:
Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne
Kultúrno umelecké stredisko ZVOLEN - Kulpín
Spolok kulpínskych žien
Múzeum Vojvodiny
Združenie - Zagrljaj (Objatie)

Po úprimnom prijatí v novosadskom Šafáriku, kde sa nám večer veľmi vydaril a na záverečné blues tancovali rodičia s detičkami na rukách, sme si mohli oddýchnuť po ceste aj vystúpení v milom hotelíku Ile de France, ktorý vlastnil 80-ročný manželský pár, Srbi, čo väčšinu života prežili vo Francúzsku.  Mali sme pocit, akoby sme ani nevyšli z nášho literárno-hudobného pásma, ba dokonca, akoby sa nám rozvinulo. Takí boli príjemní, šarmantní. Strávili sme tam ubytovanie počas celého pobytu. Záver nášho programu patril Báčskemu Petrovcu, kde na naše vystúpenie prišli aj mladé účastníčky Seminára kreatívneho písania, prebiehajúceho v Poľovníckom dome v Kulpíne. Vďaka tomu sme sa mohli stretnúť aj s Martinom Prebudilom, predsedom Literárno-vydavateľskej komisie Národnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorý seminár otváral a v Petrovci sa nám na záver srdečne prihovoril.

Uprostred bol Kulpín - noc čarovná a krásna. Kulpínčanov vyzvali k účasti aj takýmto pozvaním:
 
POZVANIE NA LITЕRÁRNY VEČIEROK utorok 08.08.2017 o 20.30
UMELCI , HOSTIA Z BRATISLAVY PRED KULPÍNSKYM KAŠTIEĽOM PREDVEDÚ HODINKOVÝ PROGRAM KRÁSNEJ POÉZIE , TICHEJ HUDBY A DETSKEJ PRÓZY
UTOROK o 20.30 KULPÍNSKY KAŠTIEL PRED HLAVNÝM VCHODOM .
VERÍME, ŽE NEPREHLIADNETE TENTO ROMANTICKÝ VEČIEROK V KULPÍNE.
TEŠÍME SA NA STRETNUTIE .

Keď sme prišli ku kaštieľu, z reproduktorov sa do podvečerného parku uprostred rozhorúčenej roviny rozliehala pieseň "Krásne je v Tatrách, tam hore vysoko na skalách..." Pozerala som na vysoký, štíhly smrek s vyschnutým vrcholcom, na ktorom sedelo vtáča. Zmocnila sa ma neopísateľná škála pocitov, dejiny, kultúra, ľudia a ich osudy, moje vlastné detstvo, rodičia, hory, ktorých prítomnosť si možno vyvolať spomienkou, družnosť, láska, krajina, krajiny čohokoľvek, nekonečnosť...Začali sme hudbou a poéziou Šamorínskych veršov, Dagmar čítala rozprávku O slimáčikovi Filipkovi a Erik pridal povznášajúcu bohému svojej poézie. V rovnakom poradí sme vystupovali aj v Novom Sade a v Petrovci, len sme s Erikom menili výber veršov, pokým Dagmar čítala tú istú rozprávku a menila komentáre, lebo ako povedala - texty rozprávok sa nemajú meniť:-).
 
Takže na nás vždy svietilo rovnaké Dagmarine Slnko a Juraj všetko spájal piesňami na texty našich básní a improvizáciami, ako bolo potrebné. Pred vchodom do kaštieľa, na stoličkách s vysokým operadlom, v teplej noci, osvetlení sviečkami a nočnou oblohou sme zažívali všetci spoločne príbeh lásky, priateľstva, dobra a krásy. Fotografie, ktoré robil Vladimír Valentík a Katarína Pucovská , túto neopakovateľnú atmosféru dôverne zachytili. Pre mňa vrchol tohto leta, priam leto samotné vtesnané do troch dní.

Vďaka Vám, Vladko, Anna, Milina, Pavel, Vladimír, Hana, Vlasto a všetkým ďalším. Vďaka za finančnú podporu Fondu na podporu umenia, ktorý z verejných zdrojov SR podporil tento milý projekt. Vďaka za podporu a súhlas vedeniu Klubu nezávislých spisovateľov. Na budúci rok príďte dvomi autami- odkazujú z Kulpína.
Vďaka Vám, priatelia, bolo to prekrásne stretnutie. A ako hovorí Paľo Boriš, vinár z Pezinka: "Kto raz ochutná, musí sa tam vrátiť."
 
Judita Kaššovicová
 
 
Napísali o nás na:
Podujatia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Návrat na obsah