Nekrolog_Beno - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah
 
Za Jánom Beňom
S obavami i nádejou sme v Klube nezávislých spisovateľov sledovali statočný zápas nášho dlhoročného kolegu Jána Beňa s ťažkou chorobu, ktorej nakoniec podľahol v utorok 8. decembra 2020 v ružinovskej nemocnici v Bratislave.      
Ján Beňo patrí k zakladajúcim členom Klubu nezávislých spisovateľov. Vstúpil do klubu už ako známy a uznávaný prozaik, autor desiatok diel určených mladému čitateľovi, v ktorých priniesol autentický a literárne príťažlivý pohľad na dospievanie jeho generácie v období druhej svetovej vojny, diela, z ktorých stále aktuálne zaznieva téma zraniteľnosti dieťaťa vo vojnových konfliktoch. Ostatným takýmto dielom je Stratená romanca z roku 2016, príbeh Tomáša Halaja, ktorý sa ešte detskými očami díva na prechod frontu v jeho rodnej obci – Slatinke, kde sa narodil 3. 10. 1933. Jeho prózy Škola začína v máji a Jeden granát pre psa patria dnes do zlatého fondu literatúry pre deti a mládež.
 
Na začiatku šesťdesiatych rokov uplynulého storočia ako absolvent Filozofickej fakulty UK v Bratislave sa napojil na prúd modernej prozaickej tvorby svojich súčasníkov Šikulu, Slobodu, Johanidesa a Jaroša svojimi dielami Každý deň narodeniny, Alej lásky, Druhý semester, So synom či Vyberanie hniezda. Ešte ako vysokoškolák, v roku 1956, keď na XX. zjazde sovietskych komunistov predniesol Nikita Chruščov prejav, ktorým aj nás na chvíľu vyslobodil z panciera stalinizmu, podnietil Ján Beňo internátny protest, pôvodne namierený proti zrušeniu vojenskej prípravy vysokoškolákov, ktorý potom prerástol do známej pyžamovej revolúcie a stal sa podnetom na diskusie o stave vecí verejných, chýbajúcej slobode prejavu, reforme vysokoškolského štúdia či mocenské potláčanie demokratických práv. Odpoveďou na tieto požiadavky bolo len vyšetrovanie štátnej bezpečnosti a hrozba vylúčenia zo štúdia, keď ho označili za organizátora protestov.
 
Dva roky, ktoré po skončení štúdia strávil ako učiteľ na Vyššej pedagogickej škole v Banskej Bystrici boli zároveň rokmi jeho umeleckého dozrievania. V roku 2015 v knihe Život s kufrom o tom vydal zaujímavé a pôsobivé svedectvo. Po návrate do Bratislavy sa stal redaktorom Smeny, mládežníckeho denníka, ktorý odvážne otváral mnohé predtým tabuizované témy spoločenského života. Rovnaká kritická a tvorivá atmosféra charakterizovala aj jeho pôsobenie v literárnokritickom časopise Romboid. Na začiatku normalizačných sedemdesiatych rokov musel odísť z funkcie vedúceho redaktora. Na takmer dvadsať rokov sa jeho profesionálnym pôsobiskom stalo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ. Pracoval v ňom ako redaktor pôvodnej tvorby a zástupca šéfredaktora a zasadzoval sa za vydávanie umelecky hodnotných, hoci i tematicky odvážnych diel. Ako odborný pracovník na Ministerstve kultúry SR tu počas pôsobenia v rokoch 1993 – 1995 mal výrazný organizačný podiel na rozvoji grantového systému, zaslúžil sa aj o vznik revue pre deti a mládež Bibiana, ktorý dodnes vychádza a plní nezastupiteľnú funkciu pri kritickom posudzovaní a rozvoji našej detskej knihy. Rovnako patril k prvým organizátorom Dní detskej knihy, na ktorých sa každoročne stretávajú tvorcovia a ilustrátori detských kníh so svojimi malými a vďačnými čitateľmi. Autorské stretnutia Jána Beňa s detskými čitateľmi trvali celé desaťročia, až dovtedy, kým sa mu natoľko nezhoršil zdravotný stav, že už nedokázal cestovať za svojimi malými, vďačnými čitateľmi do škôl v rôznych kútoch Slovenska so svojimi novými príbehmi, ktoré ich nepoučujúcim spôsobom voviedli do sveta prírody a ľudského dobra, ktoré podľa jeho presvedčenia stále existuje a oni sa môžu zaslúžiť o to, aby navždy nezanikli. Táto ušľachtilá misia spisovateľa Jána Beňa by rovnako mala byť súčasťou pamäti našej detskej literatúry.
 
Náš kolega Ján Beňo bol nielen dlhoročným, ale zároveň aktívnym členom klubu, pozorne sledoval našu novú tvorbu a predniesol o nej desiatky kriticky múdrych reflexii, nezištne nás predstavoval na stránkach Slovenských pohľadov, Romboidu, Literárneho týždenníka či Tvorby. V rozhlasových pásmach sprítomňoval aj tvorbu svojich generačných súputníkov, osobitne Vincenta Šikulu, s ktorým ho tvorivo i ľudsky zbližoval svet slovenskej dediny s jej mýtmi i morálnymi hodnotami. Často a oprávnene sme mali pocit, že robí pre nás ako autorov viac ako my pre neho. Je to, žiaľ, dlh, ktorý mu už nebudeme môcť splatiť.
 
Náš navždy odchádzajúci kolega Ján Beňo si zaslúži si našu trvalú úctu.
Česť jeho pamiatke!
Za vedenie Klubu nezávislých spisovateľov a všetkých smútiacich kolegov Anton Baláž
Návrat na obsah