Rodan - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah
Neznáma európska kultúra a Martin Rodan v Červenom raku

Presný názov diela, ktoré jeho vydavateľ Milan Richter prezentoval 24. augusta 2021 v známej a obľúbenej bratislavskej letnej čitárni, znie Naša neznáma európska kultúra (MilaniumM 2020) a takmer rovnako neznámym je slovenským čitateľom jeho autor. Mal som preto oprávnené obavy, že v chladnom, vetristom podvečere nepríde na prezentáciu veľa publika a Martin Rodan, ktorý aj v tomto nepokojnom covidocom čase riskoval leteckú cestu z Izraela do Bratislavy, nezažije žiadny autorský triumf – skôr sklamanie. Ale to prvé sa stalo skutočnosťou: na prezentáciu prišla viac ako stovka ľudí a vďaka skúsenému moderátoru bratislavských literárnych podujatí Dadovi Nagyovi a jeho presne nasmerovaným otázkam, mal Martin Rodan priestor priblížiť svoje dielo, ktorým do nášho kultúrneho vedomia prináša autorsky originálny, zároveň odborne mimoriadne prínosný pohľad na vývin európskej kultúry  a jej trvalý prínos do svetového duchovného fondu.

Martin Rodan (1947) bol tri roky mojim spolužiakom na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (študoval latinčinu a francúzštinu), po auguste 1968 emigroval do Izraela, kde pokračoval v štúdiu francúzštiny a klasických jazykov – skvelé základy gréčtiny získal už na fakulte u prekladateľa Homérových diel prof. M. Okála – na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a vo francúzskom Clermont-Ferrand, kde obhájil doktorskú prácu na tému Camus a starovek. Ku Camusovi sa pravidelne vracal aj počas viac ako tridsaťročného pedagogického pôsobenia na Hebrejskej univerzite a dnes patrí k uznávaným svetovým odborníkom na jeho dielo: slovenskí čitatelia sa mali možnosť zoznámiť s jeho štúdiou Camus a Československo, krajina zle pochopeného smiechu. A pôsobenie na univerzitnej katedre francúzskej literatúry sa mu stalo i podnetom k jeho rozsiahlemu zamysleniu nad často nezbadanými či nedocenenými hodnotami európskej kultúry. Knihu písal vo francúzštine a pod názvom Notre culture européenne, cette inconnue vyšla v roku 2009 vo švajčiarskom vydavateľstve Peter Lang, v roku 2017 v hebrejčine v Izraeli a na vydanie je pripravený jej nemecký preklad.
 
V čase, keď Martin pripravoval preklad knihy do hebrejčiny ( s aktívnym prispením svojej manželky Tamary, dcéry z rodiny slovenských vysťahovalcov do Izraela v roku 1949 a prekladateľky môjho románu Krajina zabudnutia tiež do hebrejčiny), bol som práve v Izraeli a počas spoločných prechádzok po Jeruzaleme mi Martin priblížil obsah knihy, v ktorej sa na predstavení hodnôt európskej kultúry okrem rozprávača príbehu podieľa aj jeho obľúbená encyklopédia Clara, zbožňovaný počítač Golem, chladnička Frigo, premietač Diapo a na pomoc chvíľami priberie i „bájnu milenku“, nafukovaciu bábiku Milenu, bol som z jeho rozprávania dosť zaskočený – hoci fabulovanie príbehov mi ako autorovi románov nie je cudzie. Keď sa jeho spolužiačka z vysokej školy, dnes skúsená prekladateľka z francúzštiny Mariana Pauliny-Danielisová rozhodla Martinovu knihu preložiť do slovenčiny, bol som potešený, ale s netajenými obavami som čakal, ako sa jej takto originálne koncipované dielo, plné obrazných prirovnaní a povestného francúzskeho espritu podarí  priblížiť slovenskému čitateľovi. O tom, ako sa to podarilo uvediem hodnotenie Stanislava Valla, prekladateľa románov slávneho talianskeho spisovateľa Umberta Eca, ktorý vo svojej recenzii v denníku Pravda o Marianinom preklade napísal, že „neobral text ani o štipku pôvabu, duchaplnosti“ a „ Mariana Pauliny-Danielisová nám ponúka hlboké čitateľské zážitky vyšperkované zábleskami  ohromenia z riešenia početných prekladateľských orieškov“.
Nakoniec (v klasickej recenzii to býva na začiatku) stručne priblížim spôsob, akým sa autor rozhodol priblížiť kľúčové osobnosti a udalosti európskych kultúrnym dejín. Východiskom je Martinova osobná situácia nedobrovoľného emigranta do Izraela, ale zároveň hlboko zakoreneného v európskej kultúre, preto sa práve s pomocou uvedených pomocníkov Clary, Golema, Friga, Diapa a Mileny pokúsi získať európsky pas, a to tak, že sa musí preukázať dostatočnými vedomosťami o Európe, ktorá pre neho stále predstavuje viac ako zemepisný pojem. Vydá sa preto s pomocníkmi na putovanie po homérskej, mojžišskej, kresťanskej, renesančnej kultúre a jej kľúčových postavách, do ktorých zahrnul aj menej známe osobnosti ako Spinoza či Constantin Brunner. Ale nevynechal ani „storočie genocíd“. Zároveň všetko približuje vo vzájomnej polemike, v odľahčenom diskurze so svojimi pomocníkmi. Čitateľ je často až zaskočený „nevážnosťou“ s akou sú v knihe priblížené mnohé obdobia európskej kultúry – najmä slovenský čitateľ, zvyknutý po generácie na školometské vedomosti, ktoré mu uviazli v pamäti a doteraz nevedel, že pri ich inom „nasvietení“ môžu aj dnes pôsobiť inšpirujúco, ba často i varujúco. Aj preto si autor ako sprievodca po našej neznámej európskej kultúre zaslúži získať symbolický európsky pas.

Milan Richter vydal nielen originálne, žánrovo a tematicky objavné dielo, ale k čitateľovi prichádza aj krásna kniha s pútavou obálkou a príťažlivým grafickým riešením Dušana Babjaka. Martin Rodan, ktorého matka prežila Osvienčim, si zaslúžil práve takýto, výsostne tvorivý návrat na rodné Slovensko.
Anton Baláž
           
Návrat na obsah