Ladislav ŠIMON
HODINY NA VEŽI
Hodiny na veži nám posielajú do snov
signály úderov tých najrýchlejších poslov ozveny mladosti a času bez návratu
miznúce storočie hrsť virvaru a chvatu
porážky po ktorých vieme že tak nám treba
hľadanie skúmanie a velebenie neba
jesennú clivotu zahmlené ideály
a príbeh o láske čo potom v duši páli
čosi nás poháňa kozmickou pákou mocnou
hodiny na veži bijú nám v noci do snov
SCÉNA Z DÁVNEJ MINULOSTI
Miroslav Válek hrá šach
s neoholeným Janom Skácelom
v bratislavskom klube spisovateľov
elegán Milan Kundera
komentuje hru
budúcnosť literatúry
ešte je družná
Zo zbierky OBLÚKY (Literárna nadácia STUDŇA 2016). V doslove Jana Báliková ju charakterizuje ako „oblúk rekapitulujúci spomienky z detstva, zážitky z vidieka, no vypovedá aj o vzťahoch mužského a ženského sveta“ a knihu, „ ktorá je naplnená úvahami o ľudskej krehkosti...“.