Zambor_prejav

Ďakovný prejav Jána Zambora

V mene ocenených a svojom mi pripadla úloha poďakovať sa otcom biskupom, členom Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru pri Konferencii biskupov Slovenska za priazeň, ktorej sa nám dostalo udelením významného ocenenia Fra Angelico. Zaiste vyjadrím nielen vlastný pocit, že napriek sledovateľnej línii vo vlastnej tvorbe, charakterizovanej tvorivou prezentáciou kresťanských hodnôt a ich presadzovaním, i napriek spontánnosti týchto prejavov, viacerých z nás – osobitne vzhľadom na to, že ocenenie udeľujú cirkevné autority – neopúšťajú pochybnosti, či sme ho hodni. Navyše ocenenie nesie meno blahoslaveného Fra Angelica, dominikánskeho rehoľníka a vynikajúceho maliara, ktorý žil životom svätca a pokornou svätosťou je naplnené aj jeho dielo, v ktorom sa oprávnene vyzdvihuje kontemplatívny, modlitebno-dialogický, homiletický a mystický rozmer. Fra Angelico maľoval najmä svätcov, ale v niektorých jeho zvnútornených postavách sú implicitne prítomné aj rozpory človeka. Obrazy anjelského brata Jána, vyznačujúce sa nezvyčajnou čistotou, neprestávajú byť výzvou, a to práve vďaka tomu, že nám mnohým pripadá v úplnosti nedosiahnuteľná.

Tým chcem povedať, že ocenenie vnímam aj ako prejav veľkorysosti. V každom prípade je povzbudením na našej individuálnej tvorivej ceste.

Pohybujem sa v oblasti pôvodnej a prekladovej poézie a literárnej vedy, teda v oblasti umenia a jeho reflexie, donedávna som bol činný aj ako literárny pedagóg, preto sa dotknem tejto problematiky. V čase značnej i krajnej relativizácie a subverzie hodnôt a preferovania tohto trendu v súčasnom umení prebieha aj zápas radu tvorcov o jeho hodnotovú orientáciu a integritu tvorcu manifestovanú v jeho diele, na čom sa významne podieľa tvorivé aktivovanie kresťanskej tradície. Pritom duchovnosť nemusí byť vzdialená od umeleckého uchopovania aktuálnej situácie človeka a sveta, práve naopak, neraz je predpokladom ich hlbšieho autentického a univerzálneho i kritického reflektovania. Aj tam potvrdzuje svoju životnosť a nebojím sa povedať, že aj modernosť.

V oblasti reflexie umenia v našom prostredí musíme stále preukazovať legitimitu umelecky suverénnych diel s kresťanskými spirituálnymi obsahmi. Dlhé obdobie sa potláčalo a vynechávalo všetko, čo malo niečo spoločné s náboženstvom, z literárnych diel sa takéto prvky odstraňovali, resp. sa takáto tvorba pokladala za vývinovo prekonanú. Iba neveľa umelcov sa tomu ubránilo. Ešte vždy musíme uhrádzať dlhy voči umeniu obchádzanému z ideologických dôvodov. Stále trvá proces zhodnocovania prehliadaného. Aj dielo zavedených autorov si vyžaduje nové čítanie. Dôležitá je skutočne profesionálna prezentácia takýchto diel, ktorej súčasťou je rozhľad prezentujúceho, zahŕňajúci aj poznanie inonárodného kontextu. Ak sa to dosiahne, potom sme niekedy až prekvapení, že dielo s výraznými duchovnými rozmermi vzbudí širší záujem.

Zameranosť na hodnoty a na profesionalitu som chápal ako dôležitú aj v práci so študentmi a teším sa, že sa viacerí vo svojom písaní uberajú týmto smerom. Moja pedagogická skúsenosť svedčí o tom, že na vysoké školy prichádzajú študenti otvorení formovaniu, preto ich optimálne vedenie je veľmi dôležité.

Pokiaľ ide o hodnotovo orientovanú umeleckú tvorbu, osobitne sa mi žiada zdôrazniť, že obstojí, ak sa spája s výrazným objavným umeleckým tvarovaním zohľadňujúcim produktívny domáci a inonárodný umelecký vývin. Takáto tvorba, pravdaže, nemá nič spoločné s kultúrnym priemyslom; operovanie s týmto pojmom je vo vzťahu k ozajstným umeleckým tvorcom nepochopením podstatného. Básnik, skladateľ, maliar, umelecký interpret, ktorým je aj prekladový básnik, a vážni tvorcovia z iných umeleckých odvetví nemajú ambíciu vyhotovovať sériové produkty, ale vytvárať jedinečné diela.

Ďakujem za možnosť na tejto slávnosti vystúpiť.