Ballekovo gymnázium oslavuje
Šahy. Malé mestečko na oboch stranách Ipľa. Vďaka Lacovi Ballekovi v slovenskej literatúre navždy zakotvené ako Palánk. 19. októbra 2023 sa tu zišli bývalí absolventi gymnázia, pedagógovia a predstavitelia verejného života na oslavách 110. výročia založenia gymnázia, ale už bez Balleka. Pred desiatimi rokmi slovenské i maďarské gymnázium oslavovalo 100. výročie vzniku a vtedy ešte najslávnejší Šahan vystúpil ako absolvent gymnázia s krásnym, štylisticky dokonale pripraveným prejavom a vzdával hold mestečku i svojej alma mater za nezabudnuteľné študentské roky. O pol roka nás Laco Ballek navždy opustil.
Aj pri oslavách 110. výročia ožila spomienka na tohto šahanského velikána. Gymnázium v pohraničnom mestečku bolo vystavené od samého začiatku všetkým zmenám, zapríčinenými dejinnými zvratmi. Škola vznikla ešte za Rakúsko-Uhorska, ale už o rok vypukla prvá svetová vojna, ktorá výrazne zasiahla do vyučovacieho procesu. Po prvej svetovej vojne bolo vyučovanie obnovené v roku 1919 v štyroch triedach. V školskom roku 1921/1922 bola škola premenovaná na reálne gymnázium s ôsmimi triedami s vyučovacím jazykom maďarským. Gymnázium v Šahách prežilo aj druhú svetovú vojnu ako Maďarské štátne gymnázium Juraja Szondyho. Po viedenskej arbitráži sa vyučovalo výlučne v maďarskom jazyku.
Po druhej svetovej vojne sa začalo s vyučovaním už na jar 1945, ale už v slovenskom jazyku. Štátne gymnázium v Šahách otvorilo po vojne 8 tried a navštevovalo ich 298 žiakov. Až v roku 1954 vzniká znovu aj maďarské gymnázium, ktoré odvtedy existuje paralelne so slovenským gymnáziom. Treba k tomu dodať, že či sa už vyučovalo po maďarsky alebo slovensky, gymnáziá vypustili na obežnú dráhu spoločenského a kultúrneho života veľa významných osobností. Možno tu spomenúť aj absolventa z medzivojnového obdobia, Juraja Berczellera (1914 – 2008), známej osobnosti populárnej kultúry, klaviristu a zakladateľa Tatra revue, jedného z prvých, ktorí stáli pri začiatkoch úspešného rozletu Milana Lasicu a Júliusa Satinského. Je známe, že títo dvaja všestranní umelci vedno s Lacom Ballekom patria medzi zakladateľov Klubu nezávislých spisovateľov.
Spomedzi absolventov z povojnového obdobia tu nemožno nespomenúť Milana Odrana, rodáka z Rykynčíc, ktorého sme aj osobne poznali. Je výnimočným talentom, dokonca rekordmanom v slovenskom kontexte na jazyky, ovláda ich vyše 20 a pokiaľ internet neklame, v súčasnosti žije v Bernolákove. Tento zoznam by nebol úplný, keby sme nespomenuli mená tých osobností, ktorých tvorivá práca bola zameraná na slovenskú či stredoeurópsku históriu: Ján Dekan (1919 – 2007) či Vojto Dangl (1937 – 2018). Ján Dekan študoval na reálnom gymnáziu v rokoch 1927 – 1937 v Šahách, Vojto Dangl bol naším konškolákom, aj keď chodil do vyšších tried. Obidvaja vykonali kus záslužnej vedeckej práce, ale už odišli do večnosti. Treba tu spomenúť dvoch výtvarných umelcov: Karol Zábrady (1931 – 2010) bol významným grafikom, maliarom, grafickým dizajnérom, jeho učiteľom bol Vincent Hložník; Alena Kolesárová-Ličková (nar. 1948) je tiež známou maliarskou osobnosťou. Péter Hunčík, známy psychiater a niekdajší poradca prezidenta Václava Havla, bol aj osobne prítomný na oslavách. Absolventi šahanského gymnázia však reprezentujú školu nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí – v Spojených štátoch amerických, Veľkej Británii, Austrálii, Nórsku, Nemecku či v Českej republike.
Malé mesto, významné gymnázium, dôstojná oslava 110. výročia jeho vzniku. Tak by sme mohli charakterizovať celé podujatie vďaka bohatému programu. Oslavy sa konali vo veľkej sále bývalého župného domu a pozostávali z dvoch častí: zo slávnostných príhovorov a kultúrneho programu. Už na samom začiatku zaspieval Mário Matyó, operný spevák, absolvent maďarského gymnázia, člen národnej opery v Budapešti, slávnu áriu z opery Ferenca Erkela Bánk bán Hazám, hazám (Vlasť moja, vlasť moja). V rámci slávnostnej akadémie Agáta Bolemantová hrou na saxofóne a tanečné vystúpenie folklórnej skupiny Sendergő z maďarského gymnázia výrazne obohatili slávnostný program.
Čerešničkou na torte však bol výborne prednesený úryvok z Ballekových Agátov, ktorý bol prezentovaný prostredníctvom videa na tabuli aj v maďarskom jazyku. O umelecký zážitok sa zaslúžila študentka Sára Dobosová. Ako vieme, opis prírody južanského prostredia vždy boli silnou stránkou Ballekovej tvorby, o tom sme sa znovu presvedčili aj na týchto oslavách. Zároveň text z Agátov aj oživil spomienky na neho, veď pred desiatimi rokmi práve on vystupoval brilantným prejavom ako absolvent šahanského gymnázia.
Táto úloha teraz pripadla Tiborovi Tóthovi, bývalému primátorovi mesta Vráble, ktorý je tiež absolventom slovenského gymnázia. Za absolventov maďarského gymnázia vystúpil s výborným prejavom Árpád Korpás, známy publicista. 110 rokov existencie gymnázií zasadil do širších historických a politických súvislostí. Oficiálny ráz celému podujatiu zabezpečili slávnostné príhovory dvaja rečníci: Tibor Csenger, podpredseda Nitrianskeho samosprávneho kraja a Pál Zachar, primátor mesta Šahy. Prítomným sa prihovorili aj riaditeľky oboch škôl: Mónika Gajdács, riaditeľka maďarského gymnázia a Tatiana Wenclová, riaditeľka slovenského gymnázia. Vo svojom prejave pani riaditeľka Wenclová poukázala na turbulencie, ktoré v pohraničnom mestečku boli spôsobené politickými zmenami a ktoré značne ovplyvnili aj samotný vyučovací proces. Možno z jej prejavu odcitovať aspoň jednu pasáž o gymnáziu: „Počas svojej existencie prešlo viacerými zmenami, kopírovalo štátne zriadenia, odzrkadľovali sa v ňom kontúry politických systémov, prežilo dve svetové vojny, politické či spoločenské turbulencie. Raz sa v ňom vyučovalo po maďarsky, potom po slovensky a napokon v oboch jazykoch a tak je to aj v súčasnosti. I napriek ťažkostiam vždy dokázalo prežiť. A prežilo len vďaka presvedčeniu, ktoré najlepšie vystihujú slová učiteľa národov J. A. Komenského - ak sa má stať človek človekom, musí sa vzdelávať.“
Ako spĺňala škola túto funkciu, svedčí aj výstava pripravená pri príležitosti jubilea. Samotná výstava bola veľmi pestrá a dala načrieť do histórie školy prostredníctvom fotodokumentácie, kroniky, albumov, historického materiálu, ale aj pedagogickej dokumentácie, učebných pomôcok, školských časopisov, spomienkových predmetov, diplomov, či nástenky venovaných slávnym absolventom. Práve Laco Ballek patrí medzi najslávnejších absolventov šahanského gymnázia, ktorý do konca života s vďakou spomínal na študentské roky. Už v tých časoch hĺbavo premýšľal o tom, ako raz južanský región pretaví do umeleckej podoby. A stalo sa. Vďaka za všetko šahanskému gymnáziu, ktoré ho excelentne pripravilo na spisovateľskú dráhu.
Tibor Žilka
