Dvojjubileum Kvetuše Daškovej
Milá Kvetka Dašková,
nechce sa mi veriť, že ubehlo už päť rokov odvtedy, čo sme si na dvore v Miloslavove vychutnávali slnko začínajúcej jesene. Dnes môžeme byť vďační okolnostiam, ktoré sme zažívali a ktoré boli k nám také žičlivé. Vnútorným zrakom rozsvietia sa mi vo vizuálnej pamäti všetky tváre, užívajúce si stretnutie pri príležitosti Tvojich "okrúhlych" narodenín. V tom roku zároveň oslavovalo "polokrúhle" výročie Tvoje vydavateľstvo Q111.
Tento rok bolo tomu naopak. Tvoje boli úctyhodné "polokrúhle" (85) a vydavateľské - "okrúhle" (30). Tento rok sme ich v spoločnom kruhu priateľov, ani tých klubových osláviť nemohli. Neznamená to však, že sme nie spolu. Sami sme plynúcim životom a nikdy v ňom nie sme sami. Svedčí o tom Tvoja životná cesta. Podrobne a krásne ju opisuješ v pripravovanom rozhovore Zuzany 
Stanislavovej. Dovolím si citovať pasáž spomienok na detstvo v Piešťanoch, ktorá napovie o Tvojom vnímaní, ktoré túto cestu predurčovalo: "Aj my decká sme z tej vojnovej atmosféry dosť vnímali, no naša ulička, kam sme sa z mesta presťahovali, keď som bola prváčka, nám poskytovala kompenzáciu - aj za čierny krajec chleba s lekvárom z lacných slivák belíc, teda nie s maslom, aj za handrovú loptu či švihadlo z kusa špagátu... Zarastená rumančekom kopijovitým príťažlivo voňala a bola nám ihriskom, telocvičňou, javiskom, detskou klebetárňou, ale i pozorovateľnou a observatóriom. Totiž na jednom konci ju zaslepoval val proti dravým záplavovým vodám neregulovaného Váhu - povodeň sme sledovali nielen so záujmom, ale i s napätím a tichým strachom, veď sme videli, ako voda nesie uhynutý dobytok aj divé zvieratá, strechy domov, šopy, humná, stoh (po pieščansky kozel) slamy, ploty... Dlhé roky val obstál, iba ondatry, pre ktoré bol domovom, museli urputne bojovať o život, často neúspešne. Ľútosť nad ich údelom sa vo mne dlho ozývala. V lete zas, keď „padali hviezdy“ (perzeidy), mali sme dovolené večer byť dlhšie vonku, na slnkom vyhriatom vale ľahnúť si tvárou k oblohe a nechať sa krásou toho astronomického javu unášať. A to aj menší aj väčší. Nemalo sa to odraziť aj na mojom osobnostnom profile v budúcich rokoch?"
Stanislavovej. Dovolím si citovať pasáž spomienok na detstvo v Piešťanoch, ktorá napovie o Tvojom vnímaní, ktoré túto cestu predurčovalo: "Aj my decká sme z tej vojnovej atmosféry dosť vnímali, no naša ulička, kam sme sa z mesta presťahovali, keď som bola prváčka, nám poskytovala kompenzáciu - aj za čierny krajec chleba s lekvárom z lacných slivák belíc, teda nie s maslom, aj za handrovú loptu či švihadlo z kusa špagátu... Zarastená rumančekom kopijovitým príťažlivo voňala a bola nám ihriskom, telocvičňou, javiskom, detskou klebetárňou, ale i pozorovateľnou a observatóriom. Totiž na jednom konci ju zaslepoval val proti dravým záplavovým vodám neregulovaného Váhu - povodeň sme sledovali nielen so záujmom, ale i s napätím a tichým strachom, veď sme videli, ako voda nesie uhynutý dobytok aj divé zvieratá, strechy domov, šopy, humná, stoh (po pieščansky kozel) slamy, ploty... Dlhé roky val obstál, iba ondatry, pre ktoré bol domovom, museli urputne bojovať o život, často neúspešne. Ľútosť nad ich údelom sa vo mne dlho ozývala. V lete zas, keď „padali hviezdy“ (perzeidy), mali sme dovolené večer byť dlhšie vonku, na slnkom vyhriatom vale ľahnúť si tvárou k oblohe a nechať sa krásou toho astronomického javu unášať. A to aj menší aj väčší. Nemalo sa to odraziť aj na mojom osobnostnom profile v budúcich rokoch?"Áno, malo a aj sa zrkadlilo. Jedno veľké zrkadlo plné odleskov vyberaných farieb a ich mnohých odtieňov je Tvoje vydavateľstvo Q111. Môže sa chváliť vydaním viac ako 160 titulov, ktoré svedčia o tom, že si nikdy nebola ochotná podliezať latku kvalitnej literatúry a slúžiac čitateľovi si nikdy nepodliehala "vkusu čitateľov". Medzi nimi 11 ocenených detských kníh. Vydavateľstvo Q111 teda oslavuje svojich krásnych i ťažkých 30 rokov náročnej vydavateľskej práce, v ktorom si bola vydavateľkou, redaktorkou, knižnou dizajnérkou i autorkou. Vydavateľstvo "jednej ženy", ktorá bola ochotná priniesť kvalitné knižné prekvapenia na trh, zahltený komerciou.
Ocenenie Trojruža, ktoré udeľuje Literárny fond, Slovenská sekcia IBBY, BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti, získané v roku 2016 za iniciatívny prínos do modernej literatúry faktu a rozšírenie jej poznávacích modelov s prihliadnutím na edično-vydavateľské aktivity vo vydavateľstve Q111 Ti, milá Kvetka, skutočne právom patrí. Spečaťujú to veľmi presne slová Ondreja Sliackeho pri jeho odovzdávaní, keď povedal: "... stošesťdesiat titulov, desiatky z nich priam exkluzívnych, ktoré v Q111 vyšli, je však dôkazom, že Kveta Dašková je nielen spisovateľkou, ktorá obohatila a dnes resuscituje v kóme sa nachádzajúcu pôvodnú literatúru faktu, nie je len výbornou editorkou a redaktorkou so zmyslom pre slová z dovozu, ale predovšetkým pre tie naše, materinské, je však i vynikajúcou manažérkou, ktorá zveľadila a zveľaďuje národnú knižnú kultúru. Ak je však predsa len v niečom absolútne výnimočná, tak je to vo svojom vzťahu – povedané s Františkom z Assisi – k našim „bračekom a sestričkám“. Na našom "medzi korona" klubovom stretnutí v júni otvoril diskusiu práve na tému zvieratiek v živote aj literatúre Tónko Uherík. Bolo tak na margo knihy Denisky Fulmekovej o psíkovi Ňuňovi. Rozvinula sa silná a dojímavá debata, v ktorej hrali prím Janko Zambor a Ty. Vaše slová k téme sa stali impulzom k novým možnostiam prezentácie literatúry na našich klubových stretnutiach.
Prajem Tebe a nám všetkým, aby sme po nútenom tichu a nestretávaní sa zažili obrodenie spoločenstva a v živom kontakte mohli tak prispievať k jemnosti a dobrote, rodiacej sa v náručí krásnej literatúry.
Na Tvoje zdravie, milá Kvetka!
V mene svojom a v mene členov Klubu nezávislých spisovateľov
Judita Kaššovicová