Jubilanti - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Prejsť na obsah
V Kežmarku srdcom i tvorbou
Jubilantka Nora Baráthová
Len som sa chystal v mene Klubu nezávislých spisovateľov napísať Nore Baráthovej (narodila sa 7. júna 1944 v Kežmarku) pár milých a uznanlivých viet k jej vzácnemu životnému jubileu, keď mi 23. mája prišiel od nej tento mejl: „ Pozdravujem spod Tatier. Práve som dočítala Môj príbeh... Blahoželám! Vynikajúca kniha,  podobne ako Krčméry alebo Tábor... Vďaka za krásne chvíle. Prajem veľa zdravia! Nora Baráthová“.
Bol som, samozrejme, potešený, ale i prekvapený – v našej dlhoročnej  klubovej kolegyni, s ktorou sme naposledy komunikovali v roku 2015, keď sme jej udelili Prémiu KNS...
Juraj Šebesta - šesťdesiatnik
Našim druhým májovým jubilantom (nar. 18. 5. 1964 v Bratislave) je prozaik, teatrológ, prekladateľ a dlhoročný riaditeľ Mestskej knižnice v Bratislave Juraj Šebesta. Na Filozofickej fakulte UK vyštudoval estetikua divadelnú vedu, pôsobil na Katedre divadelnej vedy VŠMÚ, kde v rámci doktorandského štúdia mu Fulbrightova nadácia umožnila študijný pobyt v USA v školskom roku 1995/1996, ktorý potom zúročil počas pôsobenia v Divadelnom ústave.
Pôsobil tu ako editor projektu Svetová dráma a prekladov hier slovenských dramatikovdo angličtiny. Vyšli v rokoch 1999 – 2004 v piatich zväzkoch pod názvom Contemporary Slovak Drama 1 – 5. Tento ojedinelý edičný počin vznikol v čase, keď Divadelný ústav viedla Silvia Hroncová (nedávno sme ju poznali ako ministerku kultúry a zrejme nadlho budeme ľutovať, že túto funkciu mohla vykonávať krátky čas) a práve vďaka jej pochopeniu tu Juraj Šebesta vydal...
Mladojubilant Jubilant Erik Ondrejička
Básnik a geodet Erik Ondrejička vstúpil  1. mája do klubu našich tohoročných mladších jubilantov – je ročník 1964 a dožíva sa v plnej tvorivej sile „len“ šesťdesiatky.  Ako absolvent odboru geodézie a kartografie na Stavebnej fakulte SVŠT v rodnej Bratislave zrejme dlhšie zvažoval či zostane len pri zememeračstve, podobne ako Jozef K., hrdina slávneho románu Franza Kafku Zámok, alebo sa vydá  aj na menej merateľnú pôdu básnictva.
Práve tomuto zvažovaniu-vajataniu treba zrejme pripísať, že jeho debutová básnická zbierka Na vnútornej strane viečok vyšla až v roku 2004, k jeho ešte nejubilejnej štyridsiatke.  
Keď o dva roky neskôr vyšla Erikovi ďalšia básnická kniha Tanec večerných vločiek, Igor Hochel, teraz v úlohe uznávaného literárneho kritika...
Jubilantka Anna Ondrejková
Po Ľubke Mihálikovej a Danke Podrackej sa významného životného jubilea dožíva aj ďalšia dlhoročná  členka nášho klubu Anka Ondrejková. Poetka, performérka, divadelníčka a výtvarníčka, ktorá po absolvovaní nadstavbového štúdia knihovníctva na Gymnáziu V. Paulínyho-Tótha v Martine, od roku 1975 pracovala viac ako štyri desaťročia v Liptovskej knižnici Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého v rodnom Liptovskom Mikuláši.
Anna Ondrejková nebola len profesionálnou knihovníčkou, ale rovnako aj dlhoročnou organizátorkou regionálnych literárnych súťaží, divadelných prehliadok, nespočetného množstva čitateľských besied...
Srdečný pozdrav k jubileu Ľubomíry Mihálikovej
Pootvoreným strešným oknom Artotéky ľahúčko preniká príjemná sviežosť spolu s duchom bratislavského Starého Mesta. Vlado Petrík dočítal esej o Tvojej básnickej zbierke. Sústredene čítaš báseň. V jej pointe od Kapucínov zaznel zvon.
Niekde v nás v tej chvíli jedného klubového stretnutia v roku 2017 rozkvitla oskoruša. Potom je už postačujúca len myšlienka na vzácny strom...
Aktuálne „starožitnosti“ Rudolfa Chmela
V pripravovaných pamätiach som ho označil za najosvietenejšieho slovenského ministra kultúry. Mal som na to viac dôvodov: do úradu ministra prichádzal ako uznávaný literárny vedec, ktorý sa od šesťdesiatych rokov uplynulého storočia podieľal na formovaní profilu súčasnej literatúry ako autor početných štúdii, článkov a odborných monografii, ako diplomat sa po roku 1989 utváral novú podobu vzájomných diplomatických a kultúrnych vzťahov s Maďarskou republikou, v Českej republike stál pri vzniku Ústavu slovakistických a východoeurópskych štúdií na FFUK v Prahe (a potom ústavu ako riaditeľ dlhé roky viedol). Keď sa v roku 2002 stal po Milanovi Kňažkovi ministrom kultúry SR...
Tibor Žilka vlastnými slovami: V knihe rozhovorov Dar a bremeno dvojitej identity
„Vôbec sa nepamätám, že by sa v Plášťovciach hovorilo po slovensky, ale v Šahách už od samého začiatku bola potrebná slovenčina. Prevládala síce maďarčina, ale chodili sme do slovenskej školy, navyše niektorí spolužiaci ani neovládali maďarčinu. Iná vec je, že mnohí z nich sa postupne naučili po maďarsky, lebo v bezprostrednom kontakte to jednoducho potrebovali...
Svety  Vlasty Hochelovej
Ak by sme o Vlaste Hochelovej napísali len to, že aj pod jej pedagogickým vedením vyrástol na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre odvážny novinár Ján Kuciak, ktorý za svoju profesionálnu dôslednosť a občiansku odvahu zaplatil najvyššiu cenu – aj to by bol  dostatočný dôvod, aby sme si pripomenuli jej životné jubileum.
Keď som sa začítal do jej životopisu (narodila sa 28. decembra 1953 v Košútoch ), v ktorom okrem štúdia andragogiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave...
Kritik, ktorý preveruje napísané
K sedemdesiatke Igora Hochela
K názvu tejto malej jubilejnej óde na básnika, prozaika, literárneho vedca a vysokoškolského pedagóga Igora Hochela ma inšpirovala jeho báseň Preveriť napísané zo zbierky Muž na peróne (Vydavateľstvo Skalná ruža 2017). A keďže ťažiskom jeho tvorivých aktivít je kritická reflexia básnickej a prozaickej tvorby viacerých literárnych generácií, v metaforickej podobe ide u neho naozaj o „preverovanie“ kvalít literárneho diela – pravda bez hrozby nejakého administratívneho postihu, nanajvýš menšej či väčšej nevraživosti objektu tohto kritického preverovania. No my, čo Igora Hochela dlhodobo a dôverne poznáme..
Pokračovanie
Osemdesiatnik Karol Horák - východniar, ktorý nenazerá ponad Tatry
Dramatika, prozaika, teatrológa, zakladateľa Akademického Prešova a celoživotného vysokoškolského pedagóga Karola Horáka som vnímal najskôr ako autora novely Cukor, ktorá vyšla v roku 1977 a je obrazom hrdinstva ženy uprostred vojnového ohrozenia, príbehom dramatického putovania s cieľom obstarať pre svoje očakávané vnúča vzácny cukor. V tom istom roku vyšiel aj môj román Sen pivníc a s odstupom času môžem konštatovať, že Horákova novela je príbehovo originálnejšie i literárne inšpiratívnejšia ako môj román. Literárnu originalitusom si čiastočne vymíňal v debute Bohovia ročných období...
Tibor Žilka: Vzácne životné jubileum Antona Baláža
Píše sa rok 1980. A. Baláž vydáva román Skleníková Venuša. Ako to býva zvykom, vo Zväze slovenských spisovateľov (Obrancov mieru 8, teraz Štefánikova ul.) sa uskutoční prezentácia knihy a ja sa na tej akcii zúčastním. Priebeh hladký, autor je sympatický, aj vzbudzuje pozornosť, veď otvára ekologickú otázku – témou je znečisťovanie životného prostredia. Po besede nás autor pozýva na občerstvenie, aj mňa, pre ktorého je ešte táto spoločnosť nie je príliš známa, ani príliš domácka. Ale napokon pozvanie prijímam. A. Baláž je vždy príjemný, ako človek, ako spisovateľ...
Vedkyňa očarená symbolizmom
Naša jubilantka (nar. 20. 2. 1953 v Bratislave) je viacdomou tvorivou osobnosťou: dominuje v nej literárnovedný výskum a preklady z ruskej a osetskej literatúry, ale rovnako významná je i jej vlastná prozaická a dramatická tvorba.
Symbolizmus sa u Evy Maliti Fraňovej stal ťažiskovou témou jej celoživotného literárnovedného výskumu na našich popredných vedeckých pracoviskách – v Literárnovednom ústave SAV, Ústave divadelnej kritiky a divadelnej komunikácie a v Ústave svetovej literatúry. Už v roku 1996 obhájila kandidátsku prácu Symbolizmus ...
Jubilantka Marta Žilková
Medzi jubilantov nášho Klubu nezávislých spisovateľov vstupuje 27. novembra 2022 Marta Žilková, univerzitná profesorka a uznávaná odborníčka v oblasti mediálnej kultúry a literatúry pre deti a mládež.
V rodnom Prešove absolvovala štúdium slovenčiny a ruštiny na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika, po presťahovaní do Nitry tri roky učila na Gymnáziu E. Gudernu, potom vo svojom pedagogickom pôsobení pokračovala na katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty a jej odborný záujem sa sústredil na oblasť literatúry pre deti a mládež a v širšej odbornej verejnosti sa stala známa recenzovaním rozhlasových hier..
Medzi dvoma jazykmi a dvoma kultúrami
K osemdesiatke Ivana Čičmanca
Narodil sa 21. augusta 1942 v Bratislave a po augustovej okupácii v roku 1968 (ruské tanky sa objavili v uliciach nášho hlavného mesta práve v to osudové ráno 21. augusta) sa rozhodol emigrovať. Nedávno mi o tom napísal: „ Emigroval som do Nórska, čo som nikdy neskôr neoľutoval. Keď som sa v rokoch 1968-69 rozhodoval, ši mám emigrovať alebo nie, v prospech emigrácie silno zavážila aj predtucha, že nielen do tlače, ale aj do literatúry a ostatnej kultúry sa vráti cenzúra a politický dirigizmus, čo bola pre mňa priam neznesiteľná predstava“.
Ivan Čičmanec sa tak ako poaugustový emigrant ubránil tomu, čo sa u nás doma naozaj...
Sedemdesiatnik  Miroslav Dudok
S malým oneskorením (narodil sa 31. júla 1952) si chceme pripomenúť významné  životné jubileum jazykovedca, významného slavistu, univerzitného profesora a básnika Miroslava Dudka. Pochádza zo slovenskej vojvodinskej komunity (narodil sa v Erdeviku), študoval na slovenskom gymnáziu v Petrovci, vo vysokoškolských štúdiách pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ale začiatky jeho literárneho a pedagogického pôsobenia sú spojené s Novým Sadom. Začínal ako redaktor mládežníckeho časopisu Vzlet, bol redaktorom Nového života, literárneho časopisu...
MILAN RESUTÍK: Odchádzať po čistej ceste a hrdo niesť svoj štít
 
Minulý rok by bolo bývalo mimoriadne pozorné a slušné, keby sme si boli pripomenuli nedožité deväťdesiate narodeniny významného európskeho slavistu a hádam najfundovanejšieho a najagilnejšieho slovakistu na svete Rumuna Cornelia Barboricu. Nezdá sa mi, že by sme tak boli urobili. Keď som pokorne prosil slovenské relevantné médiá, odvšadiaľ som dostal dobromyseľnú odpoveď a niekedy aj s rovnako dobromyseľným poučením – to nie je téma, ktorá by zaujímala našich čitateľov. A že dnes je to už celkom ináč. Keď som si prečítal v novinách celostránkový rozhovor s hlásateľom lokálneho rozhlasu, ako traumu mu spôsobuje (asi sexuálne) obťažovanie zo strany dvoch fanúšičiek a aké je to deprimujúce, uveril som...
STIGMA LÁSKY v siedmich otázkach Dany Podrackej a odpovediach Mily Haugovej
Drahá Mila, tvoje rozprávanie je o láske rozrastajúcej sa vo farebnosti záhrad, spätne prerastajúcich v lásku. V oboch sme nekoneční, tvoríme trojicu, ktorú možno nazvať svätou. Bez pozorovateľa niet pozorovaného. Keby nebolo záhrad, neboli by sme ich očami a kto by videl záhradu, keby nebolo lásky.
Teda, kto sme? Trojjediní  - Trojjediný, rozdrobení a zjednotení súčasne? Vieš to presne, že kto hľadá prameň, sám je prameňom, kto hľadá svetlo, už ho raz našiel.
Tak nech majú pokoj všetky Tvoje veci, pokoj radostný a plný života. Plný hojnosti, ticha, poriadku, sústredenia, odovzdania, chvenia.
Zberatelia mušlí bežiaci pobrežím nechávajú na chvíľu stopy v mokrom piesku.
Jubilant Milan Resutík
Do spoločenstva našich klubových osemdesiatnikov pribudne 22. októbra 2021 prekladateľ, publicista, vydavateľ, diplomat, a navyše dlhoročný predseda Klubu nezávislých spisovateľov Milan Resutík.
Rodák z Uzovskej Panice, nášho krajanského prostredia v Rumunsku, vyrástol v Novom Meste nad Váhom, kde absolvoval aj gymnaziálne štúdia. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského študoval rumunský jazyk a literatúru. Pracoval v Československom rozhlase v Bratislave a na Ministerstve kultúry SSR ako tlačový tajomník a blízky spolupracovník ministra Miroslava Válka...
Jubilant s dvoma láskami
Karol Wlachovský sa dožíva 80. narodenín. Narodil sa v Košiciach 20. mája 1941. Po maturite síce jeden školský rok (1958-1959) študoval ekonomický odbor na Slovenskej vysokej škole technickej, ale čoskoro sa stal poslucháčom  Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Odvtedy sa systematicky venuje literatúre. A to nielen ako labužník literatúry, ale aj ako jej organizátor či už vo vydavateľstve alebo v kultúrnom inštitúte.
Bol redaktorom Slovenských pohľadov (1963-1968), potom vykonával nesmierne užitočnú prácu v rozličných funkciách vo vydavateľstve Tatran, až napokon zakotvil v Československom kultúrnom...
Poetka a prekladateľka, jubilantka  Tamara Archlebová  
Naša jubilantka, poetka, novinárka, výtvarná kritička a prekladateľka sa nám pred dvoma rokmi pripomenula novým súborom básní, ktoré publikovala v pred dvoma rokmi v časopise Romboid (2/ 2019). Napísal som o nich vtedy, že hoci vznikli ešte v rokoch 2014 a 2015 pôsobia i s odstupom času veľmi aktuálne a apelatívne: takou je báseň Na pamiatku dopichaného (7. 11. 2005) Daniela Tupého a Biela labuť, ktorú autorka venovala na pamiatku moskovskej akcie za ľudské práva 4. 2. 2014, na ktorej balerína Alexandra Portianniková v truskúcom mraze v kostýme z Čajkovského Labutieho jazera a rukami spútanými okovami protestovala...
Dvojjubileum Kvetuše Daškovej
Milá Kvetka Dašková,
nechce sa mi veriť, že ubehlo už päť rokov odvtedy, čo sme si na dvore v Miloslavove vychutnávali slnko začínajúcej jesene. Dnes môžeme byť vďační okolnostiam, ktoré sme zažívali a ktoré boli k nám také žičlivé. Vnútorným zrakom rozsvietia sa mi vo vizuálnej pamäti všetky tváre, užívajúce si stretnutie pri príležitosti Tvojich "okrúhlych" narodenín. V tom roku zároveň oslavovalo "polokrúhle" výročie Tvoje vydavateľstvo Q111.
Tento rok bolo tomu naopak. Tvoje boli úctyhodné "polokrúhle" (85) a vydavateľské - "okrúhle" (30). Tento rok sme ich v spoločnom kruhu priateľov, ani tých klubových osláviť nemohli...
K deväťdesiatke Antona Uheríka
Milý Tónko, drahý náš priateľ, vážený pán profesor,
namiesto neodovzdanej kytice a nepozdvihnutého pohára k prípitku, stretnutia KNS, na ktoré sme sa tak tešili začiatkom septembra, dovoľ aby sme touto cestou aspoň mierne vynahradili to, čo malo byť a nemohlo sa uskutočniť.
Rodákovi z dedinky Malé Dvorany otvorili sa Ti 12. septembra 1930 nie malé dvorany, ale celý neobmedzený svet. Deväťdesiat rokov života - z krásnych zátiší vidieckej scenérie cez brány škôl, od tých technických až po spoločenskovedné disciplíny na našej...
Jubilantka Mária Bátorová
Našej klubovej kolegyni, literárnej vedkyne, prozaičke, esejistke, poetke a vysokoškolskej pedagogičke prof. PhDr. Márii Bátorovej, DrSc. (narodila sa 19. októbra 1950 v Trenčíne) sa v predvečer jej významného životného jubilea dostalo zaslúženej pocty v podobe zborníka príspevkov s názvom Komplexnosť tvorivosti. Autori príspevkov sú kolegovia a spolupracovníci z dvoch tvorivých oblastí – vedeckej a literárnej a tak zborník vydal Ústav svetovej literatúry SAV v spolupráci so Slovenským PEN centrom.
Mária Bátorová je viacdomá autorka. Popri prozaických knihách Zvony v kameni, Tíš, Biele steny, Stred...
Sedemdesiatnik Jozef Špaček
„Vŕškami nad mestom sa zrelé vinohrady krútia.// Škorce sa do nich ženú ľahkým povetrím...“. Úvodné verše básne Skalické oberačky literárnej historičky a poetky  Evy Fordinálovej nám sprítomňujú neodmysliteľnú súčasť mesta, kde autorka začas pedagogicky pôsobila a kde sa náš klubový kolega a čerstvý jubilant Jozef Špaček 8.  októbra 1950 narodil. Toto mesto obklopené vinohradmi a hlboko zakotvené v našej národnej histórii sa stalo aj jeho celoživotným pedagogickým a tvorivým pôsobiskom.    
Z jeho bohatej biografie uvediem aspoň niekoľko „výlomkov“ ...
Náš vzácny jubilant Rudolf Dobiáš
Do literatúry vstúpil Rudolf Dobiáš (nar. 29 .9. 1934 v Dobrej) v polovici sedemdesiatych rokov uplynulého storočia ako štyridsaťročný rozhlasovými rozprávkami, detskými knižkami a básnickou zbierkou Slávnosti jari. Svojmu osudu dlhoročného jáchymovského väzňa mohol dať literárnu podobu až po páde režimu, ktorý ho označil za triedneho nepriateľa a v zmanipulovanom politickom procese ho v roku 1954 odsúdil na osemnásť rokov straty slobody. Hoci na základe politickej amnestie z mája 1960 mohol opustiť uránovú baňu a vrátiť sa do civilného života, skutočnú slobodu, občiansku i tvorivú získal až o tridsať rokov neskôr, po novembri 1989.
Životné výročie Anny Valcerovej
Anna Valcerová, rodená Bacigálová, je poetka, literárna vedkyňa, kritička, prekladateľka a vysokoškolská pedagogička. Narodila sa v Bratislave, ale od roku 1953 žila s rodičmi vo Vysokých Tatrách. V rokoch 1966 – 1971 študovala slovenčinu a ruštinu na FF UPJŠ v Prešove (v jej študijnom krúžku som bol aj ja a Marián Heveši). Po skončení fakulty rok pôsobila ako stredoškolská učiteľka v Košiciach, vzápätí však prešla na prešovskú filozofickú fakultu, kde zakotvila natrvalo a dosiahla vedecko-pedagogickú hodnosť profesorka. Dlhší čas bývala v Košiciach. Do Prešova sa presťahovala po ...
Zvedavý/í na vedu, literatúru – a život umenia
Vážený pán doktor vied, vážený pán profesor, milý kolega, milý Tibor,
oficiálne sa o Tebe vie, že si sa narodil 29. januára 1939 v Plášťovciach neďaleko Šiah, ktoré patria do okresu Levice. Gymnázium si navštevoval v Šahách, v ktorom si aj v roku 1957 maturoval. V rokoch 1957 – 1961 si študoval slovenčinu a maďarčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, časť štúdia si absolvoval aj na pražskej Karlovej univerzite, kde si sa navštevoval aj prednášky Jana Mukařovského. Tvoj záujem o literárnu vedu sa neprejavil hneď, ale postupne, počas vysokoškolských štúdií a následne v prvých zamestnaniach na vysokých školách. Pracovísk...
Miroslav Demák – a už sedemdesiatnik
Milý Miri, spomínam si na naše prvé stretnutia. Bolo to v  roku 1968, pred päťdesiatimi rokmi, keď sme obaja vstupovali do literatúry. Obaja sme boli mladí, ty o čosi starší, ale veľmi mladý, a netušili sme, že po prvých publikovaných veršoch môžu veľmi rýchlo prísť aj chvíle sklamania. Môžeme si hádam po polstoročnom odstupe pripomenúť časy, keď si po štúdiách na Univerzite Komenského prišiel do Nového Sadu a začínal ako novinár. Len nakrátko, hoci novinársky duch ťa nikdy neopustil. Po publikovaní poviedky Prechádzky celou chudáci mocní ti zmenili život. Paradoxne, našťastie pre nás tu prítomných. Lebo ty si jednými dvermi vyšiel a na druhými dvermi si sa vrátil...
Jozef Špaček: Neuveriteľný sedemdesiatnik Miro Demák
Na úvod sa musím priznať, že som si tento laudačný titulok vypožičal od – nám zrejme všetkým dobre známeho – profesora Jána Števčeka, ktorý takto tituloval zdravicu k päťdesiatke ďalšieho nášho kolegu v blahej pamäti Vladimíra Petríka.  Miro Demák sa mi zapísal do povedomia začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď som sa začal viac obzerať okolo seba, ktože to všetko študuje na Filozofickej fakulte. V úctyhodnom zozname to boli popri Mirovi aj ďalší dolnozemskí Slováci ako Miroslav Dudok, Samo Čelovský a Mišo Ďuga. Všetci menovaní mali a majú čo povedať obom literatúram, slovenskej i srbskej, alebo naopak. Aby som bol úplný, tak som vtedy spoznal aj Milana Richtera, Máriu Bátorovú, vtedy Hnitkovú, Danielu Hivešovú-Šilanovú, ako aj Valéra Mikulu, Braňa Hochela, Jána Švantnera či Fedora Matejova...
Ján Beňo – laudácio k 85. výročiu narodenia
Bohatá, prebohatá je prozaická tvorba nášho jubilujúceho päťaosemdesiatnika Jána Beňa.
No nie sú to len desiatky diel určených detskému čitateľovi, v ktorých priniesol autentický a literárne príťažlivý pohľad na dospievanie jeho generácie v období druhej svetovej vojny, diela, z ktorých tak aktuálne zaznieva téma zraniteľnosti dieťaťa vo vojnových konfliktoch. Ostatným takýmto dielom je Stratená romanca z roku 2016, príbeh Tomáša Halaja, ktorý sa ešte detskými očami díva na prechod frontu v jeho rodnej obci.   
 A nie sú to len prózy, eseje a pamäťové texty, ktorými...
Karol Horák jubiluje
Dramatik, prozaik, dramaturg, režisér, literárny vedec, teatrológ a vysokoškolský pedagóg Karol Horák (13. 9. 1943) je jedným z mála slovenských divadelných dramatikov, ktorého hry sa neinscenujú len na jednej divadelnej scéne. Pravidelne sa uvádzajú v profesionálnych i amatérskych divadlách po celom Slovensku. Má však aj svoje materské – autorské divadlo. Od roku 1968 je ním Študentské divadlo Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Prešov, s ktorým je zviazaná jeho raná dramatická a režijná tvorba. Divadelné práce, ktoré pod jeho vedením dodnes vznikajú, sú laboratóriom nielen pre neho, ale i pre študentov a kolegov z Prešovskej univerzity. Študentské divadlo je miestom, kde si overujú nové postupy či skúmajú funkčnosť starých.
Tvorba a život jedného muža
Pripadla mi príjemná úloha zaoberať sa pri príležitosti jubilea nášho člena a ex predsedu Milana Richtera jeho životom a dielom. Milan Richter je mnohorozmerný autor, básnik (deväť zbierok), prozaik (časopisecký debut), prekladateľ (37 autorov) a dramatik (tri drámy). Publikuje od roku 1969, začína poviedkou, pokračuje básňami, od r. 1990 aj v zahraničí, a jeho dielo je doteraz preložené do 45 jazykov.
Môj príspevok však nebude oslavná správa, ako zvyčajne, ale literárno-teoretické vyrovnanie sa s dielom básnika. Každý výrazný autor sa totiž prejavuje vo svojich textoch. ...
Ivan Kamenec – laudácio k jeho jubilejnej osemdesiatke
Ivan Kamenec je popredný slovenský historik, autor viacerých kníh, odborných monografických prác a početných vedeckých štúdií, ktoré prinášajú trvalé poznatky o našich národných dejinách v dvadsiatom storočí, osobitne o období vojnovej Slovenskej republiky. Po absolvovaní štúdia histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pracoval v Štátnom ústrednom archíve, v Slovenskom národndom múzeu a v roku 1969 sa stal pracovníkom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Odvtedy až do súčasnosti sa jednou z kľúčových tém jeho vedeckého bádania stala téma osudov slovenských židov...
Ladislav Šimon „80“
Ladislava Šimona som začal registrovať v druhej polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia v časopise Slovenské pohľady, kde sa presadzoval najmä ako germanista. Z jeho prekladovej dielne sa tam dokonca objavil Martin Heidegger. Neskôr sa k filozofickej esejistike tohto autora vrátil prekladom jeho stále inšpiratívnej, kľúčovej reflexie „... básnicky býva človek...“ v časopise Romboid, 2007, č. 8. Roku 2011 mu vyšiel aj prekladový výber z poézie Friedricha Hölderlina Polovica života, ktorú Heidegger filozoficky interpretoval predovšetkým.
Ladislav Šimon je popredným, veľmi produktívnym prekladateľom ...
Sedemdesiatnik Ján Zambor
Narodil sa 9. decembra 1947 v Tušickej Novej Vsi, na úrodnej zemplínskej nížine, ktorú už vtedy zaľudňoval svojou poéziou jeho mladícky básnický vzor Pavol Horov. Jeho vplyv, rovnako ako jeho rodisko, ľudia, ktorí sa natrvalo vpísali do jeho pamäti i mravné hodnoty, ktoré si tam osvojil sa stali trvalou súčasťou jeho básnických zbierok – i tej zatiaľ ostatnej Dom plný nevideteľných.
Štúdium na Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika, dnes Prešovskej univerzity vytvorilo základ jeho budúceho, dnes už celoživotného literárnovedného...
Deväťdesiatnik Jozef Bžoch
Literárny kritik, esejista, publicista, prekladateľ a náš milý klubový kolega Jozef Bžoch sa koncom  novembra 2016 dožil vzácneho životného jubilea – deväťdesiatich rokov.  Narodil sa 25.11. 1926 na Záhorí v obci Závod, gymnaziálne štúdiá konal v Novom Meste nad Váhom a po ich skončení a konci druhej svetovej vojny začal v roku 1945 študovať slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Ambiciózny vysokoškolák, už dobre oboznámený s francúzskou literatúrou začal o jej predstaviteľoch publikovať prvé články a úvahy do ružomberských Rozhľadov a Smrekovho Elánu. Po zastavení jeho vydávania v roku 1947 a následnom „víťaznom“ februári 1948, ktorý zrušil možnosť poslucháčom fakulty-francúzštinárom ísť časť štúdia ...
Podujatia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Návrat na obsah