Sedemdesiatnik Miroslav Dudok
Pochádza zo slovenskej vojvodinskej komunity (narodil sa v Erdeviku), študoval na slovenskom gymnáziu v Petrovci, vo vysokoškolských štúdiách pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ale začiatky jeho literárneho a pedagogického pôsobenia sú spojené s Novým Sadom. Začínal ako redaktor mládežníckeho časopisu Vzlet, bol redaktorom Nového života, literárneho časopisu, ktorý nám v našej vtedajšej normalizačnej časopiseckej hluchote pomáhal otvárať okná do západných literatúr. Ako básnik sa predstavil už začiatkom sedemdesiatych rokov zbierkami Schody do básne a Svetelný korbáč, ale významné postavenie si získal ako jazykovedec a slavista. Boli to predovšetkým štúdie z dejín jazykovednej slavistiky v Juhoslávii a dlhoročné pedagogické pôsobenie na oddelení slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade, kde začínal ako asistent, neskôr docent a mimoriadny profesor. V roku 1987 vychádza jeho kľúčové jazykovedné dielo Glutinácia textu v slovenčine a srbochorvátčine. Už ako uznávaný slavista a jazykovedec pôsobil od roku 1997 v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra v Bratislave a podľa vyjadrenia vtedajšieho riaditeľa tohto prestížneho jazykovedného pracoviska prof. Slavomíra Ondrejoviča „predstavuje Miroslav Dudok spájajúci most medzi vojvodinskou a slovenskou slovakistikou, a to most, po ktorom sa chodí obojsmerne“.
V deväťdesiatych rokoch publikuje v Novom Sade knižne diela Vývin slovakistiky. Štúdie z dejín jazykovednej slovakistiky v Juhoslávii – 18. a 19. Storočie a Úvod do textiky, v roku 2001 vo Vydavateľstve Ivana Kraska v Nadlaku dielo Náveje: Prelogomena do liter(m)árnosti textu a v roku 2008 objavnú prácu Zachránený jazyk. State o enklávnej a diasporálnej slovenčine. Od osemdesiatych rokov pokračuje aj v básnickej tvorbe zbierkami Multo plus a Ruboroid a editorsky pripravil antológiu ľúbostnej poézie vojvodinských Slovákov Láska bez ohlasu. Výber z jeho básnickej tvorby vyšiel v Petrovci v roku 2012 pod názvom Celebes, Celebes. So Slovenskom ho spája aj pedagogické pôsobenie na Katedre slovanských jazykov Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, kde sa zaoberal textovou lingvistikou, sociolingvistikou, slovensko-južnoslovanským biligvizmom či teóriou a praxou prekladu.
Už ako jubilujúci šesťdesiatnik bol univ. profesor Miroslav Dudok, DrSc. uznávanou vedeckou osobnosťou a na môj podnet mu vtedajší minister kultúry SR Marek Maďarič poslal pozdravný list. Keď som sa potom s jubilantom stretol na našom klubovom stretnutí a tiež som mu v našom mene ako predseda klubu zablahoželal, pochválil sa mi s listom od ministra – a potom s pobaveným úsmevom dodal, aký rozruch list „priamo od ministra“ vyvolal u jeho kolegov na katedre.
Dúfam, Mirko, že ani táto naša gratulácia nezostane bez ohlasu.
Za všetkých klubových kolegov srdečne
Anton Baláž